Vyhľadávanie
Česká kunsthistorička a prozaička Kateřina Tučková napísaním románu Vyhnanie Gerty Schnirch vytiahla na svetlo sveta brnianskeho kostlivca a príbehom Gerty ho nechala prehovoriť.
V súčasnosti jedna z najúspešnejších českých autoriek sa tvorbe románu, ktorý vyšiel v Česku v roku 2009, venovala približne tri roky. Tematicky sa obracia do obdobia po 2. svetovej vojne, ku kľúčovej noci z 30. na 31. mája 1945, keď sa odohral tzv. Brniansky pochod smrti. Obnovená Československá republika na čele s Eduardom Benešom uplatnila kolektívnu vinu – nemecká časť obyvateľov sa musela vysťahovať a za neľudských podmienok sa vydať pešo k rakúskym hraniciam.
Hlavnou hrdinkou románu je Gerta, ktorá sa narodila do zmiešanej česko-nemeckej rodiny. Po matke Češka, po otcovi Nemka. Od mladosti je zmätená zo života v akejsi dvojúlohe. Cíti sa byť viac Češkou ako Nemkou, čo súvisí aj so vzťahom k rodičom. Protiví sa jej otec, ktorý sa najmä v čase vojny hrdí svojím nemeckým pôvodom, opájajúc sa myšlienkami nacizmu. Gerta sa v osudnú noc ocitá aj s malou dcérkou v transporte a neskôr v 50. rokoch ako nútená pracovná sila spolu s ďalšími Nemkami na gazdovstve v Pernej. Napokon sa jej síce splní túžba po návrate do Brna, ale svoje korene si ťahá so sebou v každom režime. Životná tragédia hlavnej hrdinky sa postupne premieta aj do osudov dcéry a vnučky.
Kompozíciu pomerne rozsiahleho románu tvoria štyri časti. Najviac sa autorka sústredí na opis povojnových udalostí, kde dopodrobna, naturalisticky zachytáva atmosféru, v ktorej sa kumuluje všetko ľudské zlo. Rovnako autenticky zobrazuje ťažkú prácu žien na hospodárstve, ocitajúc sa v pozícii človeka bez práv, rešpektu a súcitu. Bezmocnosť a vnútornú kapituláciu hrdinky zachytáva v období po návrate do Brna. Kým v prvých častiach románu je hrdinka silná, dokáže vzdorovať nepriazni osudu, tak po návrate do rodného mesta sa energická Gerta stráca, podľahne životu bez vnútornej slobody, ktorý jej režim nalinkoval. Okrem ústrednej postavy čitateľ sleduje aj životy žien, ktoré spolu s ňou hospodárili na statku, každá z nich sa s prežitým a so svojím pôvodom vyrovnáva inak. Nie všetky postavy majú svoje osudy rozpletené, tak ako sa nevie o údeloch reálnych ľudí z transportov.
Autorka pri písaní románu vychádzala zo skutočných udalostí, opierajúc sa o historické materiály, ale aj o spomienkové rozprávania, často s využitím autentických enumeratívnych opisov. Táto skutočnosť sa odráža i na syntaktickej rovine v podobe komplikovaných zložených súvetí. Jednotlivé faktografické údaje prezentuje prostredníctvom dialógu postáv. Výrazným prvkom románu je topografia mesta Brna, ktorá dodáva dianiu kulisy. Samotnú hlavnú postavu aj dej však môžeme vnímať ako modelový príbeh.
Zaujímavá a funkčná je aj voľba rozprávača. V častiach, ktoré sa dotýkajú Gerty, využíva vševediaceho rozprávača, zachovávajúc si tak od postavy istý odstup. Naopak, priameho rozprávača volí, keď chce predstaviť matku očami dcéry. Dcérinou optikou sa čitateľ dozvedá viac o Gerte ako žene, matke i o tom, ako sa s historickými udalosťami súvisiacimi s odsunom nemeckého obyvateľstva vyrovnáva/nevyrovnáva tretia povojnová generácia a spoločnosť.
Román Vyhnanie Gerty Schnirch vzbudzuje diskusiu, nazerá na povojnové historické súvislosti z viacerých strán, pričom jednoznačne odsudzuje princíp kolektívnej viny, ktorý nemá mať miesto v žiadnej spoločnosti, pretože prináša len opakujúce sa zlo.
