Vyhľadávanie
Hľadať zmysel – nájsť cestu
Otvorené cesty, Liptovský Mikuláš, Tranoscius 2008
Jubilejná zbierka spirituálno-reflexívnej poézie, reprezentatívna antológia Otvorené cesty, je zostavená z tvorby básnikov - evanjelikov, ktorí sa počas desiatich ročníkov prezentovali svojou tvorbou v záujmovom združení Radvanské veršobranie. Antológiu zostavila z málonákladových bibliofílií Slavomíra Očenášová–Štrbová. Organizovala i jednotlivé stretnutia tvorcov na niekdajšom pôsobisku básnika a kňaza Andreja Sládkoviča na Radvanskej fare a to každoročne v jeseni. Priestor, ktorý básnici – evanjelici, počnúc bardom slovenskej poézie Milanom Rúfusom, a končiac začínajúcimi autormi dostali, je akýmsi myšlienkovým a literárnym odkazom nadväzujúcim na náboženské cítenie rozporov i kontrastov súčasnosti. Sám básnik Milan Rúfus prispel do všetkých bibliofílií, odobril tieto stretnutia a zaujal i stanovisko k ich tvorbe: „Je dobre, keď sa stretávajú príbuzní. Po meči i po praslici, po viere a po pere.“ Určovanie tém bibliofílií (Naslovovzatie, Láskomriavka, Slovom slovo, Zľutovanie, Biela, Cesta, Voda, Svetlo, Dar) by sa možno niekomu zdalo neopodstatnené, násilné, no nebolo na škodu pri rozvíjaní obrazotvornosti tvorcov, či prvoplánovom úsilí o súlad medzi témou a adekvátnou básnickou výpoveďou. V antológii je zastúpená tvorba z desiatich ročníkov od renomovaných básnikov, ktorých dielo už prehodnotili čas (Milan Rúfus, Milan Kraus a iní). Nechýba tvorba básnikov – kňazov, ktorí inklinujú k spisovateľským métam a antológiu dotvárajú i autori, ktorí vynikli v iných druhoch slovesného umenia, prípadne začínajúci autori a všetci tí, ktorí cez poéziu demonštrujú pohľad na súčasnosť, na pokoru, strach z pretechnizovanej doby, utiekanie sa k pravde a k Bohu.
Bibliofílie zastúpené v antológii sa schádzajú v jednom styčnom bode, a tým je vedomie zodpovednosti nielen za hodnotnú orientáciu, ale i dilemy súčasníkov pri hľadaní odpovedí na všeľudské otázky. Jednotlivé básne sú akoby úprimné spovede, nehanbia sa za cit zakliesnený mnohokrát medzi bezmocnosť a nepochopenie. Výstižne to dotvárajú verše Jozefa Tatára: „Vybieliť plátno, poľudštiť ním / dosku stola, naďalej hľadať zmysel, / nájsť cestu.“ Atmosféru antológie Otvorené cesty dotvárajú diela výtvarníkov: Igor Rumanský (+), Kamila Štanclová, Jaroslav Uhel, Janka Krivošová a Igor Duda. Erudované texty Slávky Očenášovej – Štrbovej v každom oddieli bibliofílie, určite nájdu odozvu v čitateľoch pre svoju ľudskosť a chápavosť. Nejednotná poetika poznačená rôznou symbolikou, obraznosťou, básnickou skratkou a niekedy i tradičným výrazom prináša vo svojom registri rôzne podoby lásky, rôzne pohľady autorov oscilujúcich medzi subjektívnym a objektívnym zovšeobecňujúcim videním. Zostáva len na čitateľoch duchovnej poézie, či sa stotožnia, alebo nestotožnia s touto tvorbou, v ktorej sa deje pravda i krása... Vystihujú to verše Ondreja Nagaja z básne Rozdávanie: „S trochou viery, / že sme tu len chvíľu, / a vrchy nám hlavy prevýšia, / neprišli sme iba na hostinu, / treba zniesť aj ostne černičia.“
Hana Košková
