Vyhľadávanie
Johan Theorin: Ozveny mŕtvych,
preklad Mária Bratová
Johan Theorin: Smršť,
preklad Jozef Zelizňák
Bratislava, Albert Marenčin PT 2011
Göteborgský rodák Johan Theorin (1963) sa slovenskému čitateľovi predstavuje hneď dvoma titulmi. Dej oboch detektívnych románov je situovaný na švédsky ostrov Öland v Baltickom mori. Ozveny mŕtvych a Smršť sa odohrávajú na jeseň a v zime, v tých obdobiach roka, keď väčšinu jeho obyvateľov tvoria starousadlíci. Intímnu atmosféru fiktívnych mestečiek (Stenvik, Marnäs), usadlostí (Åludden) a tajomných miest (obetisko) dokresľuje špecifický kolorit ostrova. Chátrajúce majáky, ktoré sú akýmsi mementom jeho zašlej slávy, nekonečná planina, opustené rybárske domčeky s vyblednutým náterom, či letné chaty mesiace čakajúce na svojich majiteľov, v neposlednom rade more a nevľúdne počasie charakterizujúce tieto dve ročné obdobia, ideálne dotvárajú kulisu detektívneho románu. Ústrednými postavami Theorinových románov nie sú, ako býva zvykom, policajní vyšetrovatelia či detektívi. Sú to príbuzní obetí – matka dávno strateného chlapca a jeho starý otec Gerlof Davidsson (v prvej knihe), manžel utopenej Kathrine a jej matka (v druhej knihe) a hŕstka ich známych, ktorí sú jednými z posledných obyvateľov malej pobrežnej obce Stenvik a okolitých mestečiek. V druhom románe je síce jednou z hlavných postáv mladá absolventka policajnej akadémie Tilda, tá je však Gerlofovou praneterou, a teda ďalšou členkou rodiny Davidssonovcov. Dôležitú úlohu v románoch zohrávajú (duchárske) historky späté s dejinami ostrova a jeho obyvateľov. Do vyšetrovania najväčšmi prispeje starý Gerlof Davidsson svojimi spomienkami, dôkazmi v prípade vrážd sú fotografie či časti oblečenia. Charakter románu tak pôsobí príjemným staromilským dojmom. Žiadna mafia, zločinci na vysokých štátnych pozíciách, žiadne analýzy DNA, daktyloskopia či iné moderné vyšetrovacie metódy. Postavy síce používajú mobilné telefóny, počítače či autá, zoči-voči drsnej prírode a jej živlom sú beztak často bezmocní a ponechaní sami na seba. Nenahraditeľnosť logického uvažovania a zdravého úsudku sa tak ukazuje nielen v súvislosti s objasnením vrážd, ale i každodenným životom na ostrove.
Niekoľko výhrad by sa azda našlo v súvislosti so slovenským vydaním prvej knihy. Prekladateľka sa inšpirovala (pravdepodobne) anglickým prekladom knihy Echoes of the Dead, keďže vo švédčine názov znie Skumtimmen, teda Temná hodina. To je zaiste jej právo, pokiaľ sa domnieva, že „nový“ názov titul lepšie vystihuje. Slovné spojenia ako „v vile“, „najlepšia babička sveta”, „muchy veľké ako švédska koruna“ (termín „svensk krona” by sa dal pokojne preložiť ako minca či korunáčka, keďže tu išlo o veľkosť, nie o menu), duplicitné zvratné zámená, alebo názov lode „Veterný rytier”, ktorý je na inom mieste ponechaný v pôvodine, však už spadajú do kompetencie jazykového redaktora.
Detektívne romány Johana Theorina nie sú akčnými thrillermi. Príbehy akoby kopírovali povahu ostrova, dej plynie zdanlivo pokojne, ale čitateľa vtiahne silou smršte. Theorin bez zbytočného sentimentu a bez toho, aby ho explicitne vyjadril, vzdáva hold kraju svojich predkov (a jeho folklóru).
Sympatický je tiež fakt, že osobou, ktorá sa veľkou mierou zaslúžila o objasnenie vrážd, je Gerlof Davidsson. Nebýva totiž zvykom, aby zločin vyriešil (takmer imobilný) obyvateľ domova dôchodcov.
