Recenzia
Nina Chybíková
07.10.2014

Pachuť slov - Alica Bartková

Hovorí sa, že dobrý spisovateľ musí byť dobrým pozorovateľom, vedieť odhaliť nielen navonok prejavujúce sa správanie ľudí, ale najmä ich myšlienky a pocity. Literatúra sa tak občas stáva psychológiou a čitatelia majú možnosť poznať vnútorný svet hlavného hrdinu. Taký je aj príbeh Tomáša Trauta v knihe Alice Bartkovej Pachuť slov (Vydavateľstvo Slovart), ktorý po rozvode a strate všetkých ideálov začína žiť nový život. Román odhaľuje ženské i mužské svety v obnaženej forme a bez sentimentálnych fráz.

Tomáša postretne hneď niekoľko nepríjemných situácií, s ktorými sa snaží vyrovnať s odporom voči svetu, svojim blízkym i sebe samému. Má chuť zmiznúť, ale najprv chce zhromaždiť všetky svoje myšlienky. Napíše knihu. V priebehu pár hodín sú prvé texty na svete a jemu sa uľavilo. Vypísal sa zo svojich problémov a žije sa mu o niečo ľahšie. Zisťuje, že ženy sa na neho pozerajú inak. Tou osudovou je Ria. Stretáva ju po mnohých milostných vzplanutiach a ako jediná ho skutočne zaujme. Z Tomáša sa po čase stáva cynik a akoby sa nevedel rozhodnúť medzi tým, po čom túži, a tým, ako zapadnúť medzi ostatných. Chce byť prirodzený a nerozmýšľať nad tým, čo si o ňom pomyslia druhí.

Debutový román autorky je v prvom rade príbeh tridsaťšesťročného bezdetného muža. Nosnou témou je otázka nevery. Rozoberá ju z viacerých uhlov, nezovšeobecňuje, nevysvetľuje, iba opisuje a čitateľovi tak dáva priestor pre pochopenie tých, ktorých sa nevera dotýka. Autorka sa najskôr vžila do postavy Tomáša a v druhej časti do postavy Rie. Kniha sa číta plynule vďaka krátkym, jednoduchým vetám, stručným dialógom a vyjadreniam postáv priamo a bez obalu. Tak, ako to cítia.

Autorkin cynický štýl reflektuje charakteristické aspekty našej doby. „Prázdne, bezduché slová, ktoré nie sú nikomu na nič. Esemesky, maily, reklamy, bulvárne kecy, hlúpe výroky politikov...“ Bartková nie je typicky ženskou autorkou s romantickým pohľadom na svet. Jej štýl je viac naturalistický, dalo by sa povedať až pesimistický. V knihe poukazuje na spoločnosťou vytvorené pravidlá, ktorými sa musíme riadiť všetci, no často sa s nimi vnútorne nestotožňujeme. Aj manželstvo je vnímané ako čosi posvätné a nevera ako hriech. Tomáš Traut sa vzpiera tejto tradícii a chce žiť vlastný život bez nadiktovaných pravidiel.