Pakult Nietzschéov (Vl. nákl. 2015) je útla knižka reflexívno-filozofických úvah od pomerne neznámeho debutujúceho autora
Kristiána Čuru. Informácií o pisateľovi nie je veľa. V závere zbierky však o sebe čo-to prezrádza: „Meno jeho nenesie žiadny iný človek
a tento človek je asi niekoľko rokov desiatok starý, má mater a rodinu a chystá sa vydávať knihy aj do budúcnosti a do prítomnosti teraz.“
Celá zbierka „zaváňa“ pozérstvom a je napísaná v duchu dvojzmyselnosti, na čo aj sám poukazuje: „Moje videnie sveta je dvojzmysel-
né. Som prakticky v dvojzmysloch ponorený.“ Formálne je rozdelená na štyri časti a spolu ju tvorí 300 reflexií. Ide o akési každodenné
vnútorné riporty z autorovho bytia-nebytia. Tematicky sa pohybuje na osi opozícií žitia-nežitia, všetkého-ničoho, milosti-nemilosti,
zmyslu-nezmyslu. Časté sú motívy osamotenia, skľučujúcej samoty a uzamknutia sa vo svojom vnútri s vlastným tempom, časom
a priestorom. Jeho vnútorná výpoveď je emocionálne silná a pôsobivá.
Autor vyniká v hre so slovom („divadlo-kyvadlo“), využívaní rôznych jazykových prostriedkov, ako litotes („nemohli nebyť“), oxymoron („končí odznova“)
obzvlášť typická je nepravidelnosť vo vetnej stavbe („Nič som so ženou také nezažil v živote“).
Knihu kompatibilne sprevádzajú „röntgenové“ ilustrácie postavy v rôznych polohách, ktoré korešpondujú s vyznením celej zbierky. O doslov sa posta
ral český publicista a básnik Luboš Vlach. Výrazným nedostatkom je neúnosné množstvo gramatických chýb, ktoré menia zážitok z čítania na únavnú
korektorskú prácu.
Ak autor zbierky názvom aj intertextovo odkazuje na jedného z najvýznamnejších filozofov 19. storočia, ktorý ponúkol svetu teóriu nadčloveka, tak
Pakult-Nekult v podaní debutanta Kristiána Čuru svojimi filozofickými úvahami dokazuje, že je predovšetkým človekom.
