Vyhľadávanie
Móric August Beňovský – Pamäti a cesty
LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava
Znie to neuveriteľne, ale po 216 rokoch dorazil Beňovský konečne na Slovensko. Zdá sa vám, že moje slová nemajú zmysel? Hneď vám ich vysvetlím. Beňovského Pamäti a cesty – táto výnimočná literárna pamiatka – prvýkrát vyšla v angličtine v roku 1790 v Londýne a až roku 2006 sa slovenský čitateľ dočkal ich kompletného slovenského prekladu.
Bolo pre nás smutnou vizitkou, že takýto historický i literárny unikát zostal vyše dvoch storočí pre slovenského čitateľa v jeho jazyku neprístupný. Pamäti a cesty nám konečne ukázali, akou mnohostrannou, vzdelanou a odvážnou osobnosťou bol Móric Beňovský. Žiaľ, Beňovský ešte dostatočne nerezonuje v našom povedomí tak, ako by si zasluhoval. Niektorí si jeho meno spájajú s akýmsi barónom Prášilom, ktorý si svoje príbehy väčšinou len vymýšľal a jeho skvelé činy považujú často len za mystifikáciu. Dlho sa nevenovala pozornosť jeho národnosti, tak teraz musíme bojovať o jeho slovenský pôvod. Ďalej v povedomí mnohých Slovákov je Beňovský zafixovaný predovšetkým ako kráľ Madagaskaru. Lenže Beňovský nebol „len“ kráľom Madagaskaru. Nech to znie akokoľvek paradoxne, bol aj významným moreplavcom. Jeho útek a nasledujúca plavba z Kamčatky do Macaa bol na tie časy úctyhodný výkon. Nikto pred ním túto cestu nevykonal! Keď si uvedomíme, že veľkí moreplavci tých čias sa na podobné cesty pripravovali roky, často s požehnaním a bohatou podporou korunovaných hláv, o to viac vynikne Beňovského čin. Za päť mesiacov zorganizoval vzburu na Kamčatke a takmer naslepo, bez dôkladnej prípravy sa na starej rozpadávajúcej lodi Svätého Petra a Pavla preplavil až do Macaa. Takého činu mohol byť schopný len vysoko inteligentný, vzdelaný, rozhodný a odvážny muž.
Beňovského Pamäti a cesty vyšli štyri roky po jeho smrti a sú vlastne denníkom, ktorý si písal od zajatia v Rusku cez dobrodružný útek z Kamčatky až po zvolenie za ampansacapabeho Madagaskaru. Kniha nie je len suchým priraďovaním faktov, ale Beňovský si podrobne všíma oblasti, ktorými prechádzal, obyvateľov, ktorí v nich žili, ich zvyky a tradície.
Pamäti a cesty prvýkrát vyšli štyri roky po Beňovského smrti v Londýne, čiže v roku 1790. Z francúzštiny, v ktorej si Beňovský písal denník, ich preložil William Nicholson. Názov knihy, ako bolo v tom čase zvykom, bol siahodlhý – Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského. Jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar.
Knihu v krátkom čase poprekladali do mnohých svetových jazykov. Znie to možno paradoxne, ale Móric Beňovský patrí medzi najprekladanejších a najvydávanejších slovenských autorov v zahraničí a dlho mu tento primát patril. Pamäti a cesty vyšli vo Francúzsku, v Nemecku, v Poľsku, v Uhorsku, v Čechách, v Rakúsku, vo Švédsku, v Holandsku, v Rusku, v USA, ba dokonca i v Japonsku. Bol to pravý bestseller konca 18. a začiatku 19. storočia. Slovenskí čitatelia sa prvýkrát mohli s osudmi vrbovského rodáka zoznámiť vďaka prekladu, ktorý vyšiel v Bratislave roku 1808 – Památné příhody hraběte Beňovského ve větším díle od něho samého sepsané ve výtah pak přeložené od Samuela Čerňanského. V roku 1966 sme sa dočkali prvého vydania v modernej slovenčine zásluhou editora Jozefa Watzku v preklade Antona Spiesza s doslovom básnika Rudolfa Skukálka, ktorý v tom čase publikoval v slovenskej tlači seriál o Beňovského živote. Aj keď išlo o chvályhodný čin, zostal len na polceste, pretože vyšli len ukážky; z 900 stranového pôvodného diela sotva tretina.
Až teraz môžeme s istotou povedať, že Beňovský sa kompletný vrátil na Slovensku. Vďaka za to patrí jednoznačne vydavateľstvu Lúč, ale aj vrbovskému fanatikovi a dôvernému znalcovi Beňovského životných osudov a jeho diela Dr. Ľubomírovi Bosákovi, ktorý nielen napísal zasvätený úvod ku knihe, ale svojou neúnavnou prácou sa zaslúžil, aby sa tento literárny unikát v preklade Andrey Černákovej dostal konečne na Slovensko.
Ján Bábik
