Vyhľadávanie
Jubilejný rozprávkar
Pamodaj šťastia, rozprávka, Bratislava, Literárne informačné centrum 2008. Zostavil Ondrej Sliacky
Publikácia s podtitulom Pocta Pavlovi Dobšinskému 1828–1885 vychádza pri príležitosti dvojnásobného jubilea: 180. výročie narodenia a 150. výročie vydania Slovenských povestí. Dobšinský patrí v mnohých prípadoch k prvým menám, s ktorým sa v našej literatúre v čitateľskom živote stretneme, z čoho vyplýva aj jeho všeobecná známosť. Postojom a prístupom k národu patril k štúrovcom – jeho zbierka slovenských rozprávok bola nielen folkloristickým výstupom, ale aj objavom pôvodného živlu rozprávačstva, ktoré malo vlastné poetické špecifiká a kvality. Stalo sa štedrou truhlicou pre generácie spisovateľov, ktoré rozprávky prerozprávali, ale aj pre tých, čo ich prevzali ako skrytý či zjavný inšpiračný zdroj.
Zostavovateľ O. Sliacky rozdelil texty rôznych autorov do troch častí. Prvú charakterizuje vedecký alebo subjektívny esejizmus. Dôležitá je chronológia života a tvorby Dobšinského od zostavovateľa a osobitou atmosférou enigmatických súvislostí zapôsobí esej D. Podrackej Ako sa stať človekom a zaujímavý je Feldekov empatický pohľad v príspevku Tri pohľady na P. Dobšinského. Publikácie tohto typu majú význam, ak aktualizujú tematizovanú osobnosť, teda ak ukážu, že hodnota jej hodnoty má svoje miesto v každom čase. A veru dnes, keď sa literatúre pre deti a mládež patentovalo takmer bezvýhradne synonymum zábavná literatúra, zišlo by sa z pomníka dejateľa Dobšinského vytesať o štipku živšieho Dobšinského, lebo azda nikto nepochybuje, že aj štipka by voči tomu zábavnému bordelu zavážila. V takomto kontexte sa mi zdá iróniou publikovať text dvojice M. Leščák – V. Marčok Dobšinského rozprávky dnes z roku 1985, kde ako bonus svieti vcelku slušivá marxistická pasáž. A na druhej strane ma mrzí, že sa tu nenašiel priestor pre mladých literárnych vedcov, pre konfrontačného ducha; veď práve pri Dobšinskom máme my inak holubičie nátury jedinečnú šancu urobiť z pocty v pravom zmysle slova vec cti a nielen ľúbivo zaškatuľkovanú spomienku v položke národnej pamäte.
Druhá časť obsahuje autorsky stvárnené Dobšinského rozprávky v podaní J. C. Hronského, V. Beniaka, M. Ďuríčkovej, M. Rúfusa, P. Glocka, O. Sliackeho a Ľ. Feldeka. Tretiu časť možno vnímať ako emocionálno-ideové memento vyslovené úryvkom z knihy Petra Glocka Rozprávkar a rozprávnica o posledných chvíľach Dobšinského života a takisto básňou Igora Válka Drienčany zo zbierky Korene a úlomky.
Kniha Pamodaj šťastia, rozprávka má nezanedbateľný informačný a osvetový rozmer, svoju funkčnosť môže napĺňať vo výučbe a ako východisko pri literárnych, kultúrnych podujatiach.
Radoslav Matejov
