Vyhľadávanie
Malý a veľký svet
Miroslav Masaryk: Pán Stojka a myšička Sojka, Bratislava, Buvik 2009. Ilustrácie Svetozár Mydlo
Dva zrkadlové svety – svet ľudský a svet myšiek zobrazujú v rozprávke Miroslava Masaryka odvekú koexistenciu ľudí a zvierat. V dedinskom prostredí nie je myš domová neobvyklým nájomníkom domov. Dostáva sa do tesnej blízkosti človeka, pozoruje jeho spôsoby života a učí sa pravidlám „susedských“ vzťahov. V Masarykovej rozprávke až do takej miery, že sa charakter pána domu a jeho zvyklosti prenášajú na myšacieho obyvateľa. Sú jeho zrkadlom. I hodnotovým.
Ústrednou postavou príbehu je dobrácky pán Stojka a jeho nájomník myška Sojka. Stojka je čudák a v istom zmysle asociál. Ľudia z dediny ho majú radi pre jeho vľúdnosť a dobrácku povahu. V skutočnosti je plachý, pred miestnou komunitou sa schováva za svoje „komunikačné“ rituály, v ktorých veľa o sebe neprezradí, a pritom sa správa prívetivo. Takto sa cíti v bezpečnej vzdialenosti, akoby mal pod kontrolou vplyv komplikovaného ľudského sveta na svoj život. V dedine žijú aj dva ďalšie „čudácke“ typy: bývalý podnikateľ Riško a známa „zlodejská firma“ Fero Mrkús majú prsty v nejednej nepleche v dedine. Obyvatelia si najmä pred Mrkúsom dávajú pozor. Ich ostražitosť mu znemožňuje kradnúť, oberá ho o ľahko získané živobytie. Ako všetky príživnícke typy hľadá aj on vysnívaný poklad. Jeden je v podzemí schátraného domu nič netušiaceho Stojku.
Vďaka pokladu sa svet ľudí so svetom myšiek na chvíľu rozprávkovo dostane do otvoreného kontaktu. Myška Sojka sa totiž rozhodne odmeniť zakopaným bohatstvom svojho dobrého nájomcu. Mrkús snorí pri Stojkovom dome a stane sa svedkom ich rozhovoru. Začína sa boj o poklad. Čo je skutočným pokladom: peniaze alebo priateľské vzťahy...?
Pokojný a zabehaný život dediny sa neobyčajným spojením rozprávky s bežnou realitou na chvíľu vychýlil zo svojich koľají. Príbeh akoby simuloval priebehy životných kríz. Neočakávané zvraty udalostí bytostne otriasajú hrdinami. Spôsobia odhalenia tajomstiev a podnecujú nové skúsenosti. Zmenu postáv však zákonite nemusia priniesť. Starý Stojka sa rád vráti v svojmu osamelému čudáctvu, v ktorom si šťastne užíva priateľské spoločenstvo s myškou Sojkou. Riško a Mrkús sa postavia na svoje obvyklé stanovište pred obchodom a snívajú o pokladoch. A dedina si bude žiť vlastný život.
Masarykov príbeh príťažlivo približuje detskému čitateľovi fenomén čudáctva z hodnotového aspektu. Zvláštny je Rišo i Mrkús. Ich čudáctvo vychádza zo zlého charakteru, kým ich protikladom je statočný Stojka. Na prvý pohľad je kladnou postavou. Má však aj svoje negatívne stránky, pretože čudácka uzavretosť ho vedie k pasivite. Jeho proaktívnym „ja“ sa stáva myška Sojka.
Autor provokuje čitateľa k otázkam. Postavy sa totiž nedajú vnímať jednostranne. K ich pochopeniu pomáha zrkadlový rozprávkový svet myšiek, v ktorom sa v zhutnenej, zmenšenej podobe oveľa zreteľnejšie prejavuje ich charakter. Je to ako v živote, sústredene sa zameriame na drobné detaily, a tak odkryjeme netušene veľké veci.
Timotea Vráblová
