Recenzia
27.06.2008

Pán Tragáčik a čudné šachovnice - Zbigniew Nienacki - Nové a vždy iné prekvapenia

Nové a vždy iné prekvapenia

Zbigniew Nienacki

Pán Tragáčik a čudné šachovnice

Bratislava, Ikar 2008

Preklad Peter Čačko

Pán Tragáčik je nenápadný muž neurčitého veku s nápadným autom, ktoré pripomína bicykel krížený so šijacím strojom. Jeho zbraňou je bezbrannosť, vedomosti a tichý, no naliehavý hlas. Povrch skrýva vnútro a vnútro zasa povrch, pán Tomasz (tak znie Tragáčikovo priezvisko, krstné zostáva tajomstvom ako skutočná totožnosť agenta 001) vie mnoho o dejinách – a  ešte viac o vzťahoch, takže sa zbytočne nezamotáva, zotrvávajúc na ich príjemnom povrchu. Na cesty za tajomstvom sa zásadne vyberá len cez prázdniny, takmer vždy do výletných stredísk. Tentoraz si to nasmeroval na severozápad Poľska, do jazerami a mokraďami posiateho okolia Štetína a Wolina (v tomto zväzku názvy reálnych usadlostí pozmenil). Hľadá sa poklad nemeckých profašisticky zmýšľajúcich vysťahovalcov. Do hľadania sa zapojilo viacero ľudí. Medzi nimi aj mladá pekná teta, ktorá je zároveň ráznou dámou, čo trénuje karate. Jej protikladom je jemnejšia, rovnako pekná slečna „v ťažkostiach“, stretneme tu aj malé zvedavé dievčatko... a troch chlapcov – harcerov, známych už z predošlých častí. Opäť sa môžeme ponoriť do zľahka plynúceho deja, poznatkov, motívov a narážok na literatúru od Jamesa Bonda ku Karlovi Mayovi i pohybu na pomedzí žánrových schém detektívky, historického románu, prázdninového príbehu pre deti i jemne erotizujúceho románu pre nedeti. Sám pán Tragáčik reprezentuje estétstvo a hedonizmus, je dôsledný bibliofil, vychutnáva si nielen pekné obrazy, ale aj tajomné stretnutia v tme či prieskumy starých, záhadných rozpadávajúcich sa objektov. Nechýba ani zopár objektívne, sucho, s odstupom podaných povestí. Pán Tragáčik sa nevie a nechce báť. S neodolateľnou noblesou balansuje na špičke noža –  bez toho, aby pri mimoriadne citlivej  téme nemeckého vysťahovalectva upadol do nacionalizmu, rozvíja pred čitateľmi príbeh zaujímavý bez ohľadu na ročné obdobie, náboženské vierovyznanie či čas.

Príbeh o čudných šachovniciach v porovnaní s ďalšími časťami cyklu poskytuje viac rozhovorov a dialógov, menej  historických vysvetľujúcich pasáží a naháňačiek v autách (pravdepodobne za to môže močaristý terén a rýchlostné obmedzenia vo Wolinskom národnom parku), iskrenie s erotizujúcimi podtónmi je viditeľnejšie než vo zväzkoch o Fromborku a templároch. Azda preto  knižka vychádza v slovenčine prvýkrát, hoci chronologicky je v cykle umiestnená medzi tituly už vydané v 70. a 80. rokoch v edícii Stopy.

Miloš Ferko