Pancierové srdce - Jo Nesbø

Preklad Jozef Zelizňák
Ikar 2013

Kvalitná detektívka sa nepíše, ale komponu­je. A Jo Nesbø, uznávaný nórsky spisovateľ, hudobník i ekonóm, je majstrom literárnej kompozície. Svojej dobrej povesti nezostal nič dlžný ani románom Pancierové srdce.

Hlavným hrdinom príbehu je opäť svojráz­ny vyšetrovateľ Harry Hole, ktorý svojím ne­konvenčným, ba až sebadeštrukčným sprá­vaním dokáže preniknúť čitateľovi hlboko pod kožu. Navyše odhodlane bojuje nielen so zločincami či sériovými vrahmi nórskeho podsvetia, ale aj s vlastnými démonmi a prí­zrakmi. Tie predstavuje bohatá a neustále sa rozrastajúca sieť zlyhaní z jeho osobného života. Postava hlavného hrdinu tak nie je iba prostriedkom bravúrne rozuzľujúcim dokonale vybudovaný detektívny príbeh, ale aj prvkom samostatnej dejovej línie, ktorú čitateľ sleduje v kontexte ostatných dielov „holeoviek“.

V úvode Pancierového srdca sa Harry Hole vracia do Osla. Prichádza z Hongkongu, kde sa rôznymi, najmä nelegálnymi spô­sobmi pokúšal zabudnúť na všetky svoje životné traumy. Dôvodom jeho návratu však nie sú dve nevyjasnené, neobvyklé úmrtia žien, s ktorými si vyšetrovatelia z oddelenia vrážd v Osle ani z nórskej kriminálnej polí­cie Kripos nevedia dať rady, ale blížiaca sa smrť otca. Harry sa napokon, aj napriek pô­vodne odmietavému postoju k prípadu, vyšetrovania ujme a  čoskoro nájde prvé spojivká vedú­ce k vrahovi. Čitateľsa opäť dočká napínavých scén, nečakaných odhalení a prekvapujúcich zvratov. Jo Nesbø sa s priaznivcami svojich kníh rád hrá. Ne­cháva ich hľadať a pátrať na vlastnú päsť, ponúka im množstvo materiálu, z ktorého môžu svojvoľne dedukovať, no v cieľovej rovinke tak či tak prichádza so šokujúcim odhalením, ktorým všetky čitateľské závery nevyvrátiteľne poprie. A práve niekde v tejto hre je ukryté aj tajomstvo nezvyčajného úspechu tohto nórskeho spisovateľa.

Pancierové srdce však nie je len tradič­ným kriminálnym príbehom o pátraní po zločincovi. Autor v diele nastoľuje aj filozo­fickú otázku významu samotného slova – vražda. Prostredníctvom úvah svojich postáv rozkrýva rôzne polohy vnímania významu tohto slova, pričom neobchádza ani večne aktuálnu problematiku eutanázie. Čitateľ sa zo zápiskov vraha dozvedá: „Vraždiť znamená len urýchľovať to, čomu nikto neujde. Smrť nerobí výnimky, a to je dobre. Život je totiž bolesť a utrpenie. Z tohto pohľadu je vražda prejav milosrdenstva.“ Hoci tieto slová patria najnegatívnejšej postave diela, predstavujú aj kľúčový bod Harryho opakovaných úvah. Vyšetrovateľ je v diele niekoľkokrát vystave­ný priam až existencialistickým situáciám rozhodovania sa medzi životom a smrťou, pričom je zakaždým nútený zodpovedne sa prikloniť iba na jednu stranu. Román tak okrem napätia a autentického prežívania vzrušujúceho príbehu ponúka čitateľovi aj bohatý zdroj inšpirácie v rovine filozofických úvah.

Na záver už iba jedno odporúčanie: ak ste sa rozhodli pre čítanie Pancierového srdca, prečítajte si ešte predtým Snehuliaka. Ten­toraz ide totiž o trochu viac, ako iba o voľné pokračovanie.