Vyhľadávanie
Zachráň sa kto môžeš
Vladimíra Komorovská: Papendeklová idylka, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2009
Buďme úprimní, problémy s „papendeklovými“ múrmi nasiaknutými životnými peripetiami našich susedov poznáme hádam všetci. My všetci totiž máme svoj príbeh, svoje tajomstvá, osudy i motívy. Presne ako obyvatelia istej panelovej králikárne, ktorých „všivavé životy“ tvoria naturalistickú mozaiku najnovšieho románu prekladateľky a prozaičky Vladimíry Komorovskej.
O hurikáne v malej šesťposchodovej „ponorke“ sa dozvedáme zo spovedí jej dvanástich obyvateľov, ktorí sa každý z inej perspektívy pokúšajú obhájiť svoju existenciu. Pokojnú idylu čeria napr. problémy utiahnutej, vzdelanej prekladateľky Mudrlantky, ktorá iba ťažko zvláda bezohľadnosť a nenávisť svojich primitívnych a zbytočne hlučných susedov. Jej mladá suseda Kobyla sa zvíja v kŕčoch materskej „dovolenky“, závisť a nenávisť jej zatemňujú rozum a utvrdzujú ju v jej egocentrickom a nezmyselnom ťažení proti ostatným susedom. Bývalá podniková právnička Fiškálka utápa svoju sľubnú kariéru v litroch alkoholu, a ten likviduje aj posledné zvyšky jej rodinného života. Odborníčka na partnerské vzťahy Psychoška nezvláda vlastné stroskotané manželstvo, nevie si poradiť s mužom alkoholikom a hľadá útechu v inom náručí. Hlúpa predavačka lahôdok Maškrta opakovane naletí pedofilnému učiteľovi svojej dcéry Kantorovi a tým naštartuje nezastaviteľný sled udalostí... V podobnom duchu sa kolotoč dezilúzie roztáča čoraz rýchlejšie, primiešava do deja ďalšie osudy, graduje ich a zauzľuje, až kým čitateľa úplne nestrhne do víru šťavnatých a nezmyselných žabomyších vojen.
Autorka ponúka dvanásť výpovedí, dvanásť kapitol, dvanásť viet – každý z protagonistov si vylieva dušu vo svojom spontánnom a expresívnom vnútornom monológu. Celý príbeh pripomína jeden veľký psychologický experiment, ktorý nepodlieha žiadnym konvenciám či normám, je prešpikovaný prirodzenosťou, rečou ulice, bohatým slangom, expresivitou a vulgarizmami. Medzi riadkami cítime komplikovaný a hektický rytmus dnešnej doby, našu neschopnosť riešiť vlastné problémy a vzdorovať svojmu osudu. Pritom by stačilo tak málo – obyčajný dialóg, ktorý chýba nielen na stránkach tejto knižky, ale, bohužiaľ, často aj v našich každodenných životoch.
Papendeklová idylka nám otvára oči a ukazuje, že nie všetky susedské vzťahy sú ako v televíznom seriáli, že nie každá „idylka“ je poetická, a že je len na nás, aké ponaučenie si z drsných osudov susedov (aj tých našich) zoberieme.
Vladimír Hübner
