Vyhľadávanie
Britský autor Simon Mawer v románe Sklenená izba vychádza z konkrétneho miesta, ktorým je známa brnianska Vila Tugendhat. Od začiatku priznáva, že román nemožno klasifikovať ako historický. Samotný príbeh rodiny Landauerovcov je fiktívny, no rešpektuje historický kontext od druhej svetovej vojny. Čitateľovi tak ponúka konkrétnu informáciu, ktorá poukazuje na to, čo z príbehu ešte môže zaradiť ku skutočnosti a čo už naopak nie.
Zracionalizovaná štruktúra modernej Vily Landauer odkazuje na koncept funkcionalizmu, čo neustále potvrdzuje preferovanie geometrickej presnosti, kombinácie čistého svetla a tmy s absenciou akýchkoľvek ornamentov. Sklenená izba s veľkými priestrannými oknami, ónyxovou stenou a chrómovými stĺpmi predstavuje najdominantnejšiu miestnosť vo vile pre novomanželov Viktora a Liesel, ktorú navrhol rakúsky architekt Reiner von Abt. Jeho zámerom nebolo skonštruovať obyčajnú stavbu, ale „celý životný štýl“ (s. 36). Návrh korešpondoval s predstavou samotného Viktora, ktorý odmieta všednosť, naopak, podľa neho má priestor manifestovať budúcnosť, jasnosť a otvorenosť.
Zvolená architektonická úspornosť prekračuje svoje hranice a v plnej miere vstupuje
do manželského vzťahu protagonistov. Vo výsledku odráža najmä formálnu nutnosť, strohú sentimentálnosť a odcudzenosť. Reflektujeme dokonalo (až naivne) vyvíjajúci sa vzťah bez „ozdôb“, identický s ich moderným domom. Výnimku tvoria vzťahy, ktoré sa rozvíjajú mimo manželstva a prinášajú aspoň nejaký potrebný príznak napätia počas rozprávania.
Hoci máme k dispozícii široké spektrum tém od rôznych podôb lásky, nekontrolovateľnej nevery, neakceptovania menšín a iných rás, politického systému, autor v celom priestore románu ponúka ich spracovanie na dosť povrchnej úrovni bez hlbšej intenzity.
Kompozične je román usporiadaný do krátkych kapitol s minimalistickými názvami, v ktorých sa na dejovú líniu navrstvujú rôzne intímne (občas provokatívne) príbehy jednotlivých postáv. Nedokážeme sa však vyhnúť napr. množstvu nepravdepodobných idylických stretnutí protagonistov po dlhom časovom období. Intenzívne sa však pracuje s preplnenou romantickou stránkou a miernym prechodom do erotických scén.
Napriek tejto snahe sa ukazuje ďalší deficit autorskej techniky, a to pri manipulácii s postavami a tvarovaní ich charakterov. Ide skôr o ploché statické figúry bez charakterového vývoja a s predpovedateľným správaním. Pozornosť si však získava postava Lieselinej priateľky Hany Hanákovej, pretože na rozdiel od ostatných demonštruje originálnosť, nezáväznosť a svojím správaním smeruje k neustálemu prekračovaniu spoločenských noriem. Snáď jediná protagonistka, u ktorej sa funkčne prejavil dynamický príznak a vyvíjajúci charakter.
Vcelku konvenčný štýl rozprávania ostáva neporušený, jednoduchý s ambíciou zachytiť pocity protagonistov počas vojny alebo pri spätnom pohybe do minulosti. Pri zvolenom postupe vzniká dojem monotónneho rozprávania s absenciou akejkoľvek dynamiky. Rozprávanie je plné nemeckých, anglických či iných fráz, pretože mnohé z nich majú potenciál rozšíriť či doplniť význam, ako je to aj v prípade nemeckého termínu der Glasraum.
V celom priestore románu sa radikálne manipuluje s jedným (všadeprítomným) priestorom, a tým je sklenená miestnosť, od ktorej sa príbeh začína, pokračuje a aj sa v nej uzatvára. Zároveň si v počas čítania uvedomujeme, že nepredstavuje iba časť architektúry, ale je dôležitým činiteľom, ktorý pomáha kreovať obraz chaosu počas vojnového obdobia.
Z funkčného hľadiska reprezentuje sklenená izba nemenného, pasívneho svedka správania postáv, jednoducho ponúka možnosť odhalenia ich intímneho priestoru.
V závere je možné položiť si otázku, či je architektúra iba prostriedkom
na demonštrovanie toho, ako dokážu štruktúra, línie a dokonalá symetria ovplyvniť ľudí, ich vnímanie a vzťahy. Autor napr. tvrdí, že „dom bez ľudí nemá žiadne proporcie. Len existuje“ (s. 314), a teda predstavuje obyčajný, uzatvorený priestor. Alebo ide o samotný účinok deštruktívnych procesov vojny, emigrácie, ktorý intenzívne zasiahol a zmenil spôsob života mnohým ľuďom? Aj takéto úvahy nám tento román ponúka.
