Recenzia
10.07.2013

Päť slovenských rodov – Marián Tkáč

Vydavateľstvo Matice slovenskej v Martine obohatilo knižnú ponuku o novú edíciu Slovenské príbehy. Zatiaľ vyšli dva zväzky a autorom oboch je Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej. Prvou knihou novej edície je beletrizovaný príbeh piatich rodov (Daxnerovci, Thurzovci, Petrovičovci, Bosákovci, Pružinskovci). Próza vznikla na základe rozhlasových relácií, ktorým autor zmenil formu a urobil z nich príbehy umne sa vyrovnávajúc s históriou i súčasnosťou. Týmto presahom autor umožňuje čitateľovi orientovať sa v kontexte minulosti i dneška. Pre všetky opisované rody je charakteristické, že sa dotýkajú dramatických skutočností a v mnohom ich hrdinovia výpovede považujú aj za sebareflexiu. To možno ilustrovať najmä na príbehu Daxnerovcov, v ktorom Igor Daxner je jedným zo sudcov tribunálu, ktorý odsúdil prezidenta Jozefa Tisa na smrť. Výčitky svedomia, neistota správnosti rozsudku napokon doženú príslušníka rodu k dobrovoľnému odchodu zo sveta. Príbehy Bosákovcov a Thurzovcov si už našli vydanie v iných publikáciách a zrejme ich úspech na knižnom trhu priviedol autora, aby texty s určitými modifikáciami zaradil aj do knihy Päť slovenských rodov. Zaujímavý príbeh je o rode Petrovičovcov, ktorý autor stavia na slovenskom pôvode najväčšieho maďarského básnika Sándora Petöfiho. Jeho osud zaujme bohatstvom životných epizód počínajúc štúdiami na viacerých školách na našom území, úlohou v revolúcii v rokoch 1848 – 49 a Petöfiho pobytom na Sibíri, ktorý je zahalený rúškom tajomstva. Doteraz bol tajomstvom pre väčšinu ľudí zahalený aj osud rodiny Pružinskovcov, ktorí v minulosti získali šľachtický titul od Ferdinanda Habsburského… Čitateľsky je príbeh objavný, pretože literatúra o rode je príliš chudobná. Súčasníka zaujme najmä životný príbeh Mikuláša Pružinského, ministra vlády počas prvej Slovenskej republiky za prezidentovania Jozefa Tisa (po vojne Mikuláša Pružinského odsúdili na šesť rokov väzenia). Okrem archívnych dokumentov (s ktorými autor cielene pracuje vo všetkých príbehoch) získal informácie k príbehu od Juraja, syna ministra Mikuláša Pružinského, ktorý sa, žiaľ, vydania knihy nedožil, lebo zomrel v lete 2012. Autorovi sa podarilo vykresliť aj osud Juraja, ktorým dokumentuje postoj socialistickej vlády k príslušníkom šľachty, ako k tzv. triednemu nepriateľovi. Doterajšia spisovateľská kariéra Mariána Tkáča nás presviedča, že autor spočiatku dávajúci prednosť literatúre faktu, sa pomaly prikláňa k beletrii, hoci fakty v jeho diele hrajú aj naďalej významnú úlohu. O tom svedčí aj Tkáčova kniha Bernolák (vydaná k  250.  výročiu narodenia prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny a k tohtoročnému 200. výročiu jeho úmrtia), ktorú sám autor nazval románom. Netreba zdôrazňovať, že román nie je žánrom literatúry faktu.