Päť štvrtín pomaranča

Anglická spisovateľka Joanne Harrisová získala uznanie za svoj román Čokoláda (Ikar 2001), ktorý bol úspešne sfilmovaný. Bestsellerom sa stalo aj Černicové víno (Ikar 2001) a Päť štvrtín pomaranča (Ikar 2002).

Príbehy Harrisovej románov sú zasadené na francúzsky vidiek, do malých komunít, čo jej umožňuje vykresliť množstvo výrazných charakterových postáv a postavičiek. Kým románu Čokoláda by sme mohli dať prívlastok sladký, Černicovému vínu trpkastý, Päť štvrtín pomaranča asi najviac vystihuje slovko ťaživý. Znie to paradoxne, veď pomaranč u väčšiny ľudí vyvoláva príjemnú vôňu a chuť, no na tento paradox, zdá sa, v princípe upozorňuje už názov – ako možno rozdeliť jeden pomaranč na päť štvrtín?

Framboise je vdova, má 65 rokov a po vyše polstoročí sa vracia do svojho rodného domu v malej dedinke pri Loire, aby sa vyrovnala so svojimi ťaživými spomienkami z detstva a ujasnila si vzťah k svojej matke. Má manželovo priezvisko a nikomu v dedine nepríde ani na um, že patrí k nenávidenej rodine Dartigenovcov, ktorú cez vojnu vyštvali z dediny.

Frambois mala vtedy deväť rokov a cítila sa nesmierne osamelá. Otec padol vo vojne, brat Cassis sa staval do pozície veľkého a krásna sestra Reine o ňu tiež nedbala. Uzavretá a v citových prejavoch zdržanlivá matka Mirabelle bola pohltená starostlivosťou o farmu, osobitne o ovocný sad. Svojich sto stromov zahŕňala nežnou starostlivosťou. Milovala ovocie, aj svoje deti pomenovala ,,ovocnými” menami. Jediným spôsobom komunikácie so svetom i so svojimi deťmi, vlastne aj jediným prejavom lásky ku Cassisovi, Reine a najmenšej Framboise sa stala príprava jedla (tiež v ňom dominovalo ovocie).

A vtedy sa objavil nemecký vojak Thomas. Dievčatku neprekážalo, že bol nepriateľ, prebudil v nej zvláštnu náklonnosť a neskôr silné city. Také silné, že dokázala kvôli nemu ubližovať vlastnej matke. Mama trpela ukrutnými záchvatmi migrény. Predzvesťou záchvatu bol pocit, že v dome voňajú pomaranče. Malá, zanovitá Boise, tak podobná matke, to zneužila, nasušila pomarančovú kôru a podstrčila ju mame vždy, keď sa chcela nepozorovane vytratiť z domu. Vedela, že je to zlé, ale priveľmi prahla po Thomasovej pozornosti a láske. Všetky tri deti sa aktívne zapojili do čierneho obchodu, dodávali Thomasovi informácie o miestnych obyvateľoch, ktorých on potom vydieral.

Päť štvrtín pomaranča je príbehom o zrade v rodine, v spoločnosti, vo vojnou zmietanom Francúzsku. Framboise poznačí táto zrada zo všetkých najviac. Umocňuje ju symbolická prítomnosť mýtickej obrovskej šťuky – Starej matky. Legenda hovorí, že je to duch vrahyne odsúdenej naveky pozorovať ľudí. Kto ju chytí a pustí na slobodu, tomu splní želanie. Framboise trávila celé dni pri rieke a túžila ju uloviť. Keď sa jej to napokon podarilo, Stará matka jej nepriniesla splnenie túžob, ale smrť, ktorá navždy rozdelila a zničila celú rodinu. Framboise sa rovnako ako jej matka stiahla do svojej ulity a neodvážila sa prejaviť city, čo poznačilo jej vzťah k vlastným dcéram, ktoré nesmierne milovala.

Po matkinej smrti zdedil Cassis farmu, Reine vínne pivnice a ona starý zošit s receptami a maminými poznámkami. Práve tento zošit jej osvetlil udalosti toho osudného leta, pochopila, ako veľmi ich mama milovala, ako nesmierne trpela a bojovala so svojou závislosťou od liekov proti bolesti hlavy. Lúštenie starých receptov a matkiných šifrovaných zápiskov jej pomohlo nájsť cestu k svojim dcéram a uvedomiť si, že ,,nikdy nie je neskoro vrátiť sa domov”.

Harrisová v románe dokonale využila svoj rozprávačský talent a schopnosť vybudovať silný viacvrstevný príbeh s prekvapivým vyústením.