Päťka z nudy - Daniel Hevier - Radosť byť naspäť

Radosť byť naspäť

Radosť byť naspäť

Daniel Hevier: Päťka z nudy

Bratislava, SPN - Mladé letá 2005

Ilustrácie Daniel Hevier

  Známy poetický mág Daniel Hevier minulý rok oslávil svoju päťdesiatku. Mimoriadne výročie sa nemohlo obísť bez darčekov. Daniel Hevier napísal päťkovú knihu pre svojich detských čitateľov a SPN – Mladé letá nepochybne urobili radosť oslávencovi, keď knižku vydali. Keďže Päťka z nudy je kniha rozsahom i obsahom rozsiahla, nemožno na tomto mieste dopodrobna analyzovať jednotlivé jej časti. Pristavme sa však aspoň pri niektorých jej aspektoch.

  Po jej prečítaní aj predsudkami nezaťažený čitateľ nadobudne dojem, že autor je megalomanský narcista. Čo všetko vykonal a čo všetko robí, kde sa angažuje, je v skutočnosti obdivuhodné, len je to skôr parketa pre HEVI-kluby ako pre knižku poézie. Ale Hevierova poézia je s takouto reálnosťou uzrozumená (pričom za poetické považujeme aj niekoľko rozprávkových prozaických textov), neprotestuje, žije s nimi, ak už nie úplne harmonicky, minimálne v obojstranne výhodnej konjunkcii. Ale, ako je známe, de omnibus dubitantum est, čiže o všetkom pochybovať nám treba, nuž možno aj Hevier naznačenú pózu prijal ako hru, zo žartu. Aj keď reklama vlastnej osoby a tvorby je to bohovská. (Výborným reklamným trhákom je aj Príloha: Preklady Daniela Heviera do cudzích jazykov, rozumej do kryptografických, piktografických a iných detských pretlmočení.)

  Symptomatické pre Heviera je aj zaradenie Prvého celosvetového zoznamu slušných nadávok pre tých, ktorí sa ešte neodnaučili nadávať (s využitím nášho ľudu vypracoval magister PhD. D. Anjel Heavyear) do „päťkovej" knihy. Relatívne rozsiahly Zoznam totiž dokumentuje Hevierovu filozofiu neohýbať mladé výhonky, ale postupne ich trochu okresať, dalo by sa povedať - prikresať.

  Stálo by za samostatnú psychologickú štúdiu porovnať výhody a nevýhody takéhoto prístupu na morálny rast mladého jedinca s inými výchovnými postupmi. Pokiaľ ide o zoznam, možno byť na pochybách, či niektoré nadávky patria ešte do kategórie slušných a pre detskú pospolitosť vhodných (cundra, fľandra, šlampa, chrchliak, sraľo, suka, sviňa, starý cap, nemrdal, hovädo, či na druhej strane bezbožník, pobožničkár a iné). Nejeden dospelý čitateľ si pri čítaní tohto zoznamu aspoň občas pomyslí, že Hevier sa zase až tak nudiť nemusel.

  Rytmus knihy udávajú viac-menej pravidelné predely (postupne sa zhusťujú). Pod označením 5 x 1 až 5 x 15 čitateľ vždy nájde určitú charakteristiku Daniela Heviera v množstve násobku. Po charakteristike nasleduje obyčajne nejaký ten príbeh, ktorý je však k charakteristikám v indiferentnom postavení. V zbierke básní, príbehov a metatextov môžeme vysledovať niekoľko okruhov, ktorým autor venoval po dve, tri i viac básní (výchovná hudba, „zlé" deti, učitelia, ktorých sa deti boja, a podobne), ale základný autorov postoj vyjadruje už jeho úvodná báseň (skôr pieseň) Hovorca detí. Keďže každý má dnes hovorcu, ponúka sa deťom za ich hovorcu, rozumej však aj ombudsmana. Šľachetné gesto. Detskej radosti by sa aj autor týchto riadkov rád nastrebal, ale ťažko povedať, či by dokázal uniesť aj všetky detské bolesti a smútky. Poetoliečiteľ Hevier si trúfa, veriac, že je s nimi spriaznený, lebo chápe, že „decká sú vždy aké boli predtým / presne také aké sme my boli", teda, že si šantí výtvarne a slovne ako chce, občas aj trochu škrípavo, občas lahodne a občas obojako. Roky dospievania sú hlavnou témou Daniela Heviera.

  Päťka z nudy znamená vlastne prepadnutie z ničnerobenia. Autor poza bučky okľukou vyzýva mládež k činorodosti, nie však hocijakej, ale zábavnej. Povedzme takej, aká bola tá jeho, keď dával dokopy svoju knihu k vlastnému jubileu. Keďže Daniel Hevier je o5 nas5, patrila by sa ho pri príležitosti už síce minulej 5desiatky spýtať, či by si ako správny galgan nezaslúžil aspoň občas 5advadsať po zadku, figliari to totiž nezriedka schytávajú. Napokon, 5ka má ešte chutný plienkový zadoček, po ktorom by to zase až tak nebolelo. Veď čo strana, to nové autorské prekvapenie, to iný výmysel v básni, to nový hókus ilustračný... Ale nie! Nechceme nikoho ťapkať, iba ak uznanlivo.

Ľuboš Svetoň