Recenzia
02.06.2020

Pavel Hrúz: Chlieb a kry

Pavel HRÚZ: Chlieb a kry

Bratislava, Slovenský spisovateľ 1996

 

Kompozične majú štyri poviedky vnútornú súvislosť nielen tým, že čerpajú látku zo zmien po Novembri 1989, ale v niektorých prípadoch aj opakujúcimi sa postavami (Futre, Milan a Matúš vystupujú v prvej i v tretej poviedke, sprievodkyňa v tretej a štvrtej, podobne sa opakuje prostredie bezdomovcov a vydedencov v prvej a tretej poviedke, kým vojenské prostredie v druhej a štvrtej). V prvej, druhej a štvrtej poviedke autor rozvíja striedavo dva príbehy, v tretej dokonca tri, ktoré sú navzájom nezávislé a mohli byť napísané celkom samostatne. Príbehy, napriek svojbytnosti, by však svojou realizáciou asi ťažko zniesli náročnejšie kritérium hodnotenia ako samostatné literárne útvary.

Autorovi však nejde o príbehy, ale o realitu. Je to realita celkom zvláštna. Človek stojí celkom nahý na hlavnom námestí v Hrúzovej literárnej realite, ktorá je vyplnená absurditou diania súčasného sveta. Beznádej a chudoba – táto nahota človeka kontrastuje s ohromujúcou reklamou blahobytu v spoločnosti sľubujúcej neobmedzené možnosti pre každého, ktorá je však realitou blahobytnej prázdnoty, bezduchého a ničotného lesku pokrivených a nezmyselných pomerov, ktoré sa vystatujú ako najväčší zo všetkých divov sveta, a zostáva pritom hlboko ponorená do prírodnej náhodnosti a chaotickosti. Vo svete bezdomovcov a vydedencov či ináč deviálnych indivíduí vládnu primitívne a značne hrubé zásady a pravidlá života vychádzajúce z pudovo-biologických bytostných a sebazáchovných hlbín. Kultivovanosť, povznesenosť a poľudštenosť existencie, vzťahov, správania a konania sú neznáme v realite tohto sveta.

Nahota na námestí Hrúzovej reality nikoho nepohoršuje, nikto si ju nevšíma, všetci od nej utekajú, boja sa jej. Práve preto, že je to aj ich realita a predobraz. Neutešená a zlovestná budúcnosť, o ktorej radšej nikto nechce nič vedieť. Vedomý si toho, že zajtra môže byť aj jeho realitou, hoci si to nepripúšťa a robí všetko, aby tomu zabránil a vyhol sa jej – desí ho. Je to realita, z ktorej človek, indivíduum, nemá východisko. Trýznivá ľahostajnosť všetkých, ktorých sa zvrátenosť reality priamo ešte nedotýka, je však jej potvrdzovaním, mlčanlivým súhlasom, a rezignáciou na možnosť ľudskej existencie. Je to autorova lekcia skutočnej humanity, ktorá je výsmechom, pľuvancom do tváre vidinám o blahobytnej realite a neobmedzených možnostiach pre všetkých.

Podtext príbehov a ich reality, pokiaľ ho čitateľ nájde, je však príliš zauzlený a skrytý. Vyžaduje čitateľa erudovaného analytika. Kompozícia je zámerne rozbitá ako svet jeho postáv, čomu zodpovedá aj nezvyčajná fabulácia. Nezvyčajnosť môže znamenať originálnu vyhranenosť, ale nie vždy aj produktívnosť, podobne ako dobová aktuálnosť nemusí znamenať aj nadčasovú hodnotovosť. Svet reality, ktorý nám autor v svojej najnovšej knihe ponúka však zaujme prinajmenšom určitú vyhranenú skupinu a literárnych teoretikov.

Prínos Hrúzovej knihy Chlieb a kry je okrem iného v stvárnení reality života s ľudsky degradovanou existenciou sociálne problémových vrstiev. Látku pre svoje príbehy čerpá zo sociálnych skupín, ktoré pred novembrom 1989 u nás neboli alebo aspoň nenachádzali miesto v našej literatúre (bezdomovci, vydedenci, úchylkári, ale aj dôchodcovia, ktorí sa dostali do skupín sociálnej odkázanosti s problémovou existenciou).

Súčasne do našej literatúry vnáša nové hodnotové pohľady s úsilím zachytiť zmeny, ktoré u nás nastali po novembri 1989.

Viktor Timura

TIMURA, Viktor: Zvrátená realita (Pavel Hrúz: Chlieb a kry). In: Knižná revue, roč. VI, 18. 12. 1996, č. 25 – 26, s. 5.