Vyhľadávanie
Pramene a istoty kultúry
Anton Kret
Pavol Haspra, režisér
Bratislava, Vydavateľstvo Kubko Goral 2005
Autorom tohto portrétu divadelného a televízneho tvorcu je Hasprov konškolák, dlhoročný priateľ a dramaturg. Neveľkou knižkou vzdáva hold svojmu súpútnikovi, ktorý navždy odišiel v apríli 2004. Pavol Haspra bol do konca života presvedčený, že ešte svoje dielo neuzavrel. Portrét vznikol roku 1999, keď Haspra oslavoval sedemdesiatiny, a je od počiatku poznačený istou paradoxnosťou z omeškania: nestavia sa k Hasprovi dosť kriticky z teatrologického hľadiska, zato priveľmi kritický sa videl samému režisérovi a jeho najbližším. Knižka však nevyšla v čase vzniku nie pre túto názorovú diskrepanciu, ale pre iné názorové nezhody. Anonymný posudzovateľ rukopisu v Divadelnom ústave, kde si prácu pôvodne objednali, objavil v texte akési znesvätenie našich demokratických zásad. Išlo o pasáž venovanú inscenácii Podhradského tragikomédie Holuby a Šulek, ktorú uviedol roku 1982 režisér P. Haspra spolu s dramaturgom A. Kretom. Slobodne sa v nej pustili predovšetkým do pranierovania temných či smiešnych stránok nášho života – nacionalizmu, svätuškárstva, panslavizmu, pangermanizmu a mnohému inému, napríklad aj hlúposti ako takej. Inscenáciu, hoci bola veľmi dobre prijatá, po niekoľkých reprízach napriek protestom publika stiahli z repertoáru. Treba podotknúť, že inscenátori prizvali na spoluprácu aj ďalšieho historika, tentoraz historika divadelného – Ladislava Čavojského, čo by mohlo byť dôkazom, že štáb tvorcov javiskového diela bol vysoko kvalifikovaný a aj teoreticky dobre pripravený.
Knižka však nie je iba o Podhradskom. Panelovým spôsobom sa zaoberá mladosťou a nitrianskymi začiatkami Pavla Haspru, úspechmi a prehrami počas štyridsaťročného pôsobenia v Činohre SND, estetickými a teatrologickými princípmi režisérovej tvorby, ktoré sa okrem iného odrážajú aj vo výbere skromného Hasprovho epištolárneho odkazu v závere knižky. Jadrom práce sú však vybrané rozbory konkrétnej Hasprovej práce na inscenáciách hier Dostojevského, O´Neilla, Vampilova a spomínaného Podhradského. Sotvakomu sa už podarí charakterizovať Hasprovu režisérsku prácu na konkrétnych dielach tak dokonale ako človeku, ktorý pri tejto práci vedľa režiséra sedel, ale najmä spolu s ním inscenácie pripravoval. A rovnako neopakovateľné sú postrehy autora knižky o Hasprovej spolupráci so scénografom Vladimírom Suchánkom, kostýmovou výtvarníčkou Helenou Bezákovou, so skladateľmi Dubovským, Štúrom a ďalšími.
Knižka sa netvári nijako vedecky, ale postrehy o princípoch režisérskej tvorby všeobecne a Hasprovej zvlášť majú charakter zásadnej estetickej a sčasti aj biografickej sondáže.
Milan Barbuš
