Vyhľadávanie
Ľudia v Pavučine – alebo – Pavučina, ktorá poteší
Taňa Lucká: Pavučina, Bratislava, Ikar 2008
„Pavúčia žena v krovinách utkala siete priezračné. Pre koho? Pre koho? Kto sa jej zapáči, aby ho zovrela v pavúčom zajatí?“ citát z piesne stredoafrického kmeňa Simejov použila Taňa Lucká ako motto svojej knihy. Jej hrdinovia sa totiž zaplietajú do pavučiny rodinných, ľúbostných či priateľských vzťahov, ale i intríg.
Pôdorysom príbehu je retrospektíva. Zámožný podnikateľ Herbert sa ocitne po náhlej mozgovej príhode v nemocnici a jeho dcéra Zuzana a druhá manželka Ika čakajú na lekársky verdikt. Kým si spytujú svedomie, či sa pod stav otca a manžela nepodpísali aj ony svojím egocentrizmom, autorka zachytáva minulosť. A tak spoznávame rodinu majiteľa a zakladateľa nábytkárskej firmy - workholika Herberta, ich priateľov Zola a Zitu, kolegov Jozefa a Noru, potencionálnych ženíchov – Mojmíra a Adama. Ústrednými postavami sú ambiciózna dizajnérka Zuzana s neverným snúbencom, zato však s milujúcim bohatým oteckom a jej priateľka, nová pôvabná účtovníčka firmy - Petra. Neskôr sa dozvedáme, že Petra je nemanželskou dcérou Zuzaninho otca, jej nevlastnou sestrou.
Nuž, námet na ženský román o spletitých vzťahoch ako vyšitý. Na rozdiel od väčšiny podobnej produkcie sa však kniha vyznačuje kultivovaným jazykom a psychologickým prekreslením postáv a situácií. Navyše, hrdinky sú s výnimkou Iky, zamestnané ženy, ktoré sa chcú realizovať vo svojej profesii, čiže nejde iba o rozoberanie citov a súkromia.
Pôsobivá je filmová skratkovitosť. Napríklad pri vykreslení spomienok Zuzany na detstvo, či nachádzaní cesty k druhej otcovej manželke. Plochejšie vyznieva načrtnutie príbehu nepraktického starého mládenca Jozefa, ktorý obetavo opatruje svoju matku a podlieha zvodom mladej kolegyne...
Autorka akoby obrusovala hrany konfliktov, neodsudzuje, hľadá ospravedlnenia. Pre náladovú a cholerickú Zuzanu v jej zlých skúsenostiach s výchovnými metódami jej matky. Pre chladno kalkulujúcu Petru, ktorá súcit a empatiu považuje za zbytočné mrhanie energiou a zohráva úlohu „pavúčej ženy“, ho nachádza už vopred vo vetách „Dlho ju prenasledovali tri otázky: Čo čakáme od života? Čo si môžeme od života vynútiť? Dá sa zo života vytrieskať viac, ako nám to určil on sám?“
Čitateľ je v závere až zaskočený ako ľahko sa dá manipulovať s ukradnutým miliónom, informáciami i snami. Chcel by sa dozvedieť možno viac, ako to všetko dopadlo s jednotlivými postavami knihy. Ale musí sa uspokojiť s „iskričkami nádeje“ a s tým, že „pavučina“ je v podaní Luckej dvojvýznamovou metaforou pre sieť vypočítavých intríg ale aj mäkkú záchrannú sieť usporiadaného domova a rodinného zázemia. Práve jemu vzdáva autorka, inak matka troch detí, svojský hold.
Elena Ťapajová
