Recenzia
Jana Hajduová
09.05.2012

Pázdno rodiny - Colm Tóibín - Nerušte ich kruhy

Nerušte ich kruhy

Bratislava, Artforum 2011
P
reklad Adriana Komorníková

Druhá zbierka poviedok renomovaného írskeho spisovateľa Colma Tóibína (priezvisko sa píše takto, na obálke zaúradoval povestný škriatok...) zachytáva samotu človeka, ktorý zo strachu či pohodlnosti odmieta blízkosť ľudí. Bezpečne sa cíti len v úkryte, je predsa také ľahké mlčať. Hrdinovia krátkych príbehov sa v minulosti odvážili niekomu odovzdať, ale skúsenosť raneného zvieratka ich teraz núti držať sa bokom.

Autor sa dotkne škandálu zneužívania maloletých kňazmi, ale akosi vážne ho to nezaujíma, naporúdzi je omnoho vábivejší utajený milenecký vzťah dvoch tínedžerov. V  Španielsku padla diktatúra generála Franca, ale čo sa stalo s vidieckym domčekom na Malorke a jeho obyvateľmi? Nech už sa odohráva akákoľvek pre spoločnosť zásadná či dejinotvorná udalosť, Tóibína viac zaujímajú vnútorné svety, spomienky a vzťahy jeho postáv.

Kniha ponúka len málo radostných momentov, tiahnu sa ňou melanchólia a ťaživé spomienky. Zaostalosť a  malomestská naivita Írska sa ako kulisa striedajú s (po)revolučným Španielskom sedemdesiatych rokov 20.  storočia, kde sám spisovateľ strávil časť života. Návrat domov sa spája s nepríjemnými pocitmi nepochopenia, odporu, nechuti. Hrdinovia už prerástli svoju domovinu, no stále sa jej nedokážu zbaviť, ostáva v nich. Azda len dve poviedky, Nové Španielsko a  Ulica, dýchajú akousi nádejou. Našťastie je Ulica zaradená na koniec knihy, a tak nevyznieva Prázdno rodiny nezvratne zúfalo a bezútešne.

V centre záujmu stoja veľká láska, smrť príbuzného, návrat domov. Jeden z výrazných motívov predstavuje citová náklonnosť či fyzická príťažlivosť medzi dvoma mužmi. Úvodné poviedky ju len naznačujú, živé opisy erotických scén sa však postupne vyostrujú. Jemnocitným povahám a prudérnejším čitateľom môže ich prijatie zabrať istý čas.

Skutočnú rodinu nemusia podľa Tóibína tvoriť len matka, otec a ich biologický potomok. Ako spoločenstvo, ktoré nám dáva pocit istoty a zahŕňa nás láskou, môže pokojne slúžiť milovaný človek rovnakého pohlavia, vzdialenejší príbuzní, náhodný milenec aj cudzia rodina v našom záhradnom domčeku. Treba si len určiť pravidlá hry a  prísne ich rešpektovať. Chrániť si osobnú zónu, v ktorej sa cítime bezpečne, je zjavne nevyhnutné, ak sa chceme vyhnúť priveľkým sklamaniam.