Vyhľadávanie
„Peklo, to sú tí druhí,“ napísal vo svojej hre S vylúčením verejnosti Jean Paul Sartre v roku 1944. Známy výrok býva interpretovaný tak, že situácie, kedy nás druhý vidia takých, akí skutočne sme, sú pre jednotlivca nežiadúce a nepríjemné.
Naša vlastná myseľ nás chráni pred skutočným obrazom. Máme svoje tajomstvá, trináste komnaty, ktoré druhým nechceme odhaliť a keď do nich, bez pozvania, nazrú, desí nás to.
Podobnú tému v sebe nesie aj kniha Petra Derňára Adam a Eva. Derňár v nej skúma rozpad ideálneho romantického vzťahu. Ako priestor mu neslúži nejaké tajomné bezčasie a miesto mimo reality, ale na prvý pohľad obyčajný rodinný dom pod lesom, do ktorého sa nasťahuje mladá mestská rodina. Titulní Adam a Eva, s dvomi malými deťmi.
Vo veľkom priestore strácajú kontakt medzi sebou navzájom, ale i sami so sebou, lebo síce zmenili miesto pobytu, presťahovali sa aj s traumami. A Kým je Adam na záhrade, Eva sama v kuchyni, každý je uväznený sám s vlastnými myšlienkami, ktoré začínajú nahlodávať ich vzájomný vzťah, navzájom sa pozorujú a namiesto toho, aby otvorene komunikovali, pozorujú sa, podozrievajú a systematicky si obracajú život na peklo. Zároveň sú niekým iným neustále pozorovaní.
Derňár obracia Sartrovu myšlienku naruby. Zatiaľ čo u francúzskeho filozofia vedie k peklu nevyhnutnosť priamej konfrontácie a komunikácie, u Derňára je to práve jej absencia. Hlavné postavy nekomunikujú otvorene, lebo sa boja, že ich partner neprijme takých, akí sú.
Čo je jedna z niekoľkých chýb Derňárovej fabuly – manželia majú dve deti, sú spolu niekoľko rokov a nevedia o sebe zásadné veci. Je jasné, že ich vzťah je odsúdený na zánik, ak sa nestane niečo radikálne.
Derňár v novej knihe skúša iný žáner. Po dvoch hororoch zabrúsil do vôd psychologického thrilleru. Nie je to veľká zmena, tieto žánre sa radi a často prekrývajú a stačili by len drobné zmeny v texte, aby sa Adam a Eva zaradili k príbehom na pomedzí týchto žánrov, ako je Psycho, Mlčanie jahniat či Sedem.
Predsa len štruktúra sujetu väčšmi pripomína horor než kriminálku. Máme tajomný úvod, prvá polovica slúži na zoznámenie sa s postavami, prostredím a ich hriechmi, druhá je prešpikovaná aktami hrôzy a na záver máme nepríjemnú bodku.
Tu naráža čitateľ na druhý problém. Derňár otvára svoju knihu famózne, jeho jazyk je pestrý, miestami poetický a nádherne vykresľuje scény. Postavy sa však zo začiatku javia príliš ideálne. Sujet sa odvíja veľmi pomaly, na stole je priveľa možných zápletiek a dej vlastne nikam nesmeruje a nič sa nedeje prinajmenšom prvú polovicu. Chápem, že sa autor snaží budovať napätie pomaly, ale ja ako čitateľ som sa miestami nudil.
Potom asi v polovici príde zlom. Dej naberie na šialenom tempe, napätie prudko vyskočí. Od druhej polovice sa nedá odtrhnúť. Sujet postupuje miestami až prirýchlo, postavy ani čitateľ nemajú priestor sa nadýchnuť, na chvíľu sa zastaviť. A pritom sú tu situácie, keď by emócie mohli viac vyniknúť.
A to je zásadný problém. Pomalé budovanie napätia Derňárovi (zatiaľ) nejde. Je to veľká škoda, lebo kniha je to nápaditá, napínavá a správne temná, len jej dlho trvá, kým príde k veci. A to mnohých čitateľov môže odradiť. Škoda, že musím napísať, že ma prvýkrát Derňár mierne sklamal. Ale len mierne.
Peter Derňár: Adam a Eva
Bratislava: Lindeni, 2022
