Vyhľadávanie
Dana Podracká: Persona & Morfeus
Bratislava, SOFA 2007
Knižný diptych Dany Podrackej svojím vonkajším a vnútorným charakterom odkazuje na dávne a prvotné chápanie symbolu. Grécke symballein znamenalo „spojiť“ a súviselo s antickým zvykom rozlomiť prsteň či tabuľku, pričom opätovné presné spojenie bolo znakom priateľstva, lásky. Takisto možno vnímať obe knihy našej poprednej poetky: uvedomovať si ich jednotlivo, ale aj ako súčasti, ktoré spojením pri čítaní vytvárajú zvláštnu intertextovú kvalitu. Na prebaloch sa píše o vytváraní tretej knihy, knihy „medzi“; symbolickosť však dovoľuje korigovať údaj o počte možných kníh smerom k štedrejším číslam, hoci práve číslo tri svojím významom harmónie, celistvosti a zavŕšenia absorbuje všetku ďalšiu početnosť. Zo spornosti tohto milého interpretačného paradoxu však pre nás vyplýva opora. Na istej úrovni vedomia predsa vystupuje blízkosť oboch protikladných slov (spor a opora), podobne sa v hĺbke základného básnického gesta Dany Podrackej tají idea nerozdielnosti diferencovaného sveta na tu/tam, hore/dole, teraz/potom, sen/skutočnosť atď. Autorka totiž celou témou preniká naraz, v jedinom navrstvenom ohniskovom bode, v stretnutí vnútra s inšpiračnými momentmi, zväčša vizuálnymi, so životnými impulzmi, spravidla tragickými, s náboženstvom a ezoterikou, s umením, so spomienkami. Umožňuje jej to metóda snivého videnia, prelínania časov, a z hľadiska kauzálnej reality, dôraz na nelogické väzby –takisto poetika senzitívnej metafory kombinovanej s vecnosťou. Básnické vyjadrenie kompenzuje popretie bežných zákonitostí a civilného poriadku poriadkom mýtizujúcim až mystickým. Poriadkom navonok azda neporiadnym, intuitívnym, prekvapivým, zato však v dôsledkoch výstižnejším a osobitejším. Poriadkom, ktorý si buduje dôveryhodnosť rébusom srdca, nie nalinkovanými cestami intelektu.
Reflexívno-kontemplatívne verše Persony a lyricko-éterické gnómy Morfea sú naplnené emočnou symbolikou a v tomto zmysle sa ich funkcia najlepšie ukazuje v zobrazení originálneho poznania, teda básnickej noetiky – noetiky neobratej o krásu. Inými slovami ide o stretnutie vnútra s vlastným vnútrom, o moment maximálnej intimity sebapoznania, v ktorom už aj dotyk je nekonečnou vzdialenosťou... Podracká sa ale nevyčerpáva tam, kde naše nemnohé dobré poetky nachádzajú svoj cieľ, teda v mučivo zložitej sebaprojekcii. Má navyše. Sebapoznanie transformuje do podoby kolektívnej skúsenosti, poznania spoločenského a ľudského (najmä etika, história a politika). Z poézie nevyrobila príležitosť hovieť si vo výsostne súkromnom priestore, kde sa môže hocičo. Predstavu súčasnej poézie korigovala tým, že zo svojho súkromia urobila prechodnú miestnosť (tranzit), cez ktorú sa vchádza inam, na miesto, kde všetky duše preniká rovnaké dejà vu. Tak umožňuje čitateľom zároveň zdieľať obrazy a výjavy sebapoznania, a súbežne ponúka prežitie osobnej noetiky nepostrehnuteľných súvislostí. Porozumie ten, kto precíti – veď k čomu inému majú viesť knižky s jedným titulom prevzatým z jungovskej psychoanalýzy a s druhým z gréckych bájí, ak nie k pochybnosti o našich samozrejmých istotách zabetónovaných vo vedomí?! Persona – archetyp označujúci sociálnu masku človeka a Morfeus, boh snov, zobrazovaný s krídlami na sluchách. Aké plaché a zraniteľné záležitosti to vytiahla Podracká, aké jemné zrno hádže cez hrubé sito týchto dní... Pýtame sa na zmysel a nachádzame dramaticky romantickú vieru v kompetencie tejto básnickej výpovede, nachádzame presvedčenie, že nejde o úlet s „podmazom“ čarovnej atmosféry, ale o pravdu. Predostierať pravdu slovami o duši a čírosti však dnes znie ako naivita či nihilizmus. Naivita, lebo kto dnes verí v niečo ako pravda, a nihilizmus, lebo každá pravda je vyvrátiteľná. Podracká má však jeden uveriteľný tromf: ženstvo. Spojením so ženskosťou, ako život a svet zachraňujúcim princípom, princípom obetavosti a celistvosti, ako obchádzaným aspektom božskosti, vychádzajú naivita i nihilizmus ako vyliečené pojmy, teda ako viera a plnosť, a to aj napriek permanentnej existencii utrpenia. A tak sa vlastne Podrackej nebývalý projekt stáva aj terapiou súčasnosti, básnickým hlasom na púšti.
Radoslav Matejov
