Vyhľadávanie
Bratislava, Ústav pamäti národa 2010
Historik Karol Janas sa venuje otázke perzekvovania Rómov v období vojnovej Slovenskej republiky. Na základe archívneho výskumu analyzuje situáciu v súvekých pracovných táboroch, postavenia Rómov v slovenskej armáde a sine ira et studio sa venuje otázke rómskeho holokaustu v období po obsadení Slovenska vojskami Veľkonemeckej ríše, ktorý priniesol smrť trom tisícom ľudí z tohto etnika. Janasova práca je v našej historiografii priekopnícka práve sústredením dokumentov týkajúcich sa danej problematiky. Ich chronologickým zoradím vymedzil tri stupňujúce sa formy perzekúcií, ktoré sa zintenzívnili na sklonku vojny od augusta 1944 do apríla 1945. Postupne sa zaoberá likvidáciou rómskeho tradičného kočovníckeho spôsobu života, odstraňovaním rómskych táborov z miest a obcí, až ich povinnou službou v armáde a internovaním v pracovných táboroch pre Rómov a tzv. asociálne osoby. Autor zachováva objektívne hľadisko aj zo strany väčšinového obyvateľstva, uvádza, že mnohí Slováci v období druhej svetovej vojny Rómov skôr bránili, akoby ich vydávali štátnej moci, len nemnohí pomáhali nemeckým vojakom vraždiť rómske ženy, deti, mužov. Osud tisícov slovenských Židov a stoviek slovenských Rómov bol v konečnom dôsledku podobný – fyzická likvidácia. Ale ich status v slovenskej spoločnosti, ich cesta ku „konečnému riešeniu“ bola v rokoch 1939 – 1945 rozdielna. Janasova práca upozornila na závažnú vec, že tam, kde sa v období vojnovej Slovenskej republiky podarilo usadiť Rómov v osadách, „vznikol problém, ktorý dobehol spoločnosť o niekoľko desaťročí“. Jeho riešenie ale stále nepoznáme.
