Vyhľadávanie
O inom živote v inom svete
Axel Brauns: Pestrotiene a netopierci (Môj život v inom svete), Dunajská Lužná, MilaniuM 2009. Preklad Katarína Széherová
V posledných desaťročiach sa moderná spoločnosť začala výraznejšie otvárať voči rôznym druhom „inakostí“, stávať sa voči nim aspoň o niečo citlivejšou, tolerantnejšou. Patrí medzi ne aj autizmus. Dnes si už možno prečítať odborné publikácie o tejto diagnóze, oveľa sugestívnejšie však tento iný svet približuje umelecká literatúra.
Nemecký spisovateľ a filmový scenárista Axel Brauns (1963) v autobiografickom debute Pestrotiene a netopierci (Môj život v inom svete) opísal vlastné detstvo a dospievanie so všetkými problémami, ktoré autistov sprevádzajú. Ako sa priznal, dlho si hľadal cestu k iným ľuďom, ale aj k svojej otvorenosti voči nim – a napokon aj voči sebe; otvorenosti, s akou v autobiografiu vypovedá o osobných zápasoch. Vďaka inteligencii a pevnej vôli sa mu podarilo prekonať počiatočné problémy v škole, vcelku úspešne zmaturovať, dokonca začať aj vysokoškolské štúdium, ktoré však prerušil, aby sa po absolvovaní kurzov tvorivého písania mohol nerušene venovať spisovateľskej práci. Dnes má už autor na konte aj hraný film, román Kraniche und Klopfer (Žeriavy a pracháč) s podobnou témou, ako mala jeho prvotina. Hlavná protagonistka románu trpí chorobnými pocitmi izolovanosti a zaháňa ich zbieraním rôznych nájdených vecí, až dom, v ktorom žije s matkou, celkom zaplní haraburdami... Najnovšie sa Brauns predstavil čitateľom kriminálnym románom Tag der Jagd (Deň poľovačky).
Pôvodne som siahla po knihe, aby som sa dozvedela o autizme niečo viac ako ponúka encyklopedické heslo, jej čítanie mi však poskytlo podstatne komplexnejší zážitok. Okrem nahliadnutia do autentickej skúsenosti autistu, do spôsobu, akým si utvára obraz sveta, vrátane iných ľudí a seba samého, ako v tomto inom svete myslí, cíti (prípadne necíti – pocity sú tým jediným, ako vraví na základe svojej skúsenosti autorský rozprávač, čo sa nedá naučiť naspamäť), ako v tomto svete žije, to bol aj prekvapujúco intenzívny umelecký zážitok. Priam očarenie nezvyčajným narábaním s jazykom, osobitou poetikou vystavanou na originálnych metaforách, pričom paradoxne, práve metaforickosť je jedným zo zdrojov autistického neporozumenia reči iných, opisoch či vnútorných monológoch hýriacich častými novotvarmi zodpovedajúcimi špecifickej optike, zmyslovej percepcii, ale aj logike autistov. Braunsovi sa podarilo nesmierne sugestívne zobraziť aspoň niektoré problémy, ktoré sprevádzajú týchto ľudí, či už ide o odlišné vnímanie vonkajšieho sveta, ba až odpútanosť od vonkajšej reality a silná pripútanosť k tej vnútornej, takmer výlučná orientácia na seba, či pocit nezrozumiteľnosti všetkého, čo je za hranicou vlastnej osoby, nepreniknuteľnosti do druhých, do ich normálneho sveta – alebo problémy s komunikáciou a následne utiahnutosť do seba, čo zase plodí minimálnu účasť na sociálnom živote, útrapy s menšou alebo väčšou izoláciou... Pri čítaní mi neraz napadla istá miera podobnosti v situácii autistu a v situácii indivídua v modernej spoločnosti, ktorú tiež charakterizuje pocit odcudzenosti a osamelosti, ako aj pocit, že človek prestáva rozumieť svetu a svet jemu. Z tohto uhla možno knihu vnímať aj ako filozofickú výpoveď o problematickom vzťahu indivídua a spoločnosti.
Ako som už spomenula, pozornosť, akú autor venuje jazyku, autistickej „hre“ s ním, vynachádzaniu novotvarov a pitvúcemu prehodnocovaniu „starotvarov“ vo verbálnych prejavoch „normálnych“, patrí k devízam Braunsovej knihy. V tejto súvislosti sa mi žiada vyzdvihnúť citlivú prácu prekladateľky, ktorá akiste musela lúštiť nejeden jazykový oriešok a má zásluhy na výslednom umeleckom zážitku z tejto pozoruhodnej lektúry.
Oceniť treba aj „mimoumelecký“ moment, na ktorý myslel vydavateľ – a to sú informácie o regionálnych organizáciách zameraných na potreby a pomoc autizmom postihnutých detí či dospelých. Vydanie Braunsovej knihy pokladám za záslužný edičný počin.
Etela Farkašová
