Vyhľadávanie
Dva výbery rozhlasových hier (vždy po sedem textov) publikované dva roky po sebe nie je bežný vydavateľský úzus. Bratislavská Asociácia Corpus v spolupráci s NM Code sa na to podujala pri našom najvýznamnejšom rozhlasovom dramatikovi, ale tiež aj básnikovi, prozaikovi a satirikovi Petrovi Gregorovi (1944 – 2014). Prvý výber s názvom Hry 1 (2017) obsahuje hry Horúčka doktora Semmelwiesa (1985), Muž menom Jób (1989), Čo si to narobil, Herakles (1993 – 1994), Smrť v Aténach (1996), Harmonikár (1988), Tahiti (2001), Prst (2001). Autor doslovu prvého i druhého výberu Milan Materák ich výstižne nazval tými, v ktorých sa P. Gregor prestavuje ako analytik makrokozmu vecí verejných. Ide o hry, v ktorých výrazne čerpá z histórie a filozofie. Spracováva v nich nielen významné udalosti zo života slávnych či známych osobností, ale polemizuje prípadne sa iba opiera o témy, ktoré svojím konaním a myslením priniesli do súčasného života. Niekde tieto témy sleduje spracovaním námetov z mýtov. Druhý výber Hry 2 (2018) obsahuje hry Polhodina pravdy (1986), Utrpenie Mikuláša Horna (1996), Tá, ktorá umiera posledná (1980 – 1990), Potkan (1996), Don Juan na sídlisku (1982), V ringu (1986) a Interview (1998). M. Materák ich nazval analýzou mikrokozmu ľudských vzťahov. Všetky sa týkajú súčasnosti a s prvým výberom korešpondujú nielen jazykom, ale aj niektorými témami a motívmi.
Hry sú výberom z 23 realizácií Gregorových rozhlasových textov a vznikali v rozpätí takmer 40 rokov. Najstaršou publikovanou hrou je Tá, ktorá umiera posledná. Premiérová bola v Slovenskom rozhlase v roku 1979. Niektoré texty majú aj inú ako dramatickú podobu. Napríklad Muž menom Jób ako próza vyšla v roku 1993 v Smene či Utrpenie Mikuláša Horna bolo publikované ako novela v roku 2014 vo vydavateľstve Marenčin PT. Sú ukážkou nielen Gregorovho rozhlasového dramatického myslenia a dobovej estetiky, ale takmer v každej z nich nájdeme motívy, ktoré sú pre jeho rukopis nosné: boj o pravdivosť a užitočnosť života či rezignácia na jeho zmysel, zbabelosť kontra nevyhnutná relativizácia hodnôt. Hlavne však ide o motív vzťahu spoločnosti k umelcom, mysliteľom či iným výrazným individualitám, ktoré sú plné nových otázok, prirodzeného vzdoru a nepokoja. Hlavne druhý výber zobrazuje tento vzťah vo veľmi negatívnych dôsledkoch pre tieto osobnosti: utápajú sa v alkohole, vedú dialógy plné do seba uzatvorenej irónie a ich idealizmus sa zmenil na trvalú depresiu. Každá z hier je tiež hlbokým ponorom do toho, čo P. Gregor identifikoval ako nemennú veličinu aj napriek zmene spoločensko-politického zriadenia zo socialistického na demokratické: tvrdosť povahy človeka, vďaka ktorej sa nevie meniť, ale iba zlomiť.
V Horúčke doktora Semmelwiesa na ňu dopláca lekár Ignáca Filipa Semmelweisa. Ten po zistení, že horúčka šestonedieľok pochádza z neumytých rúk lekárov, ktorí priamo po pitvách vyšetrujú rodičky po pôrodoch, skončil v psychiatrickej liečebni. Nevedel prijať krutú pravdu ani za cenu záchrany tisícok životov šesťstonedieľok. V Smrti v Aténach dôkladne sleduje neochvejnú logiku Sokrata, ktorý aj v posledných chvíľach života vedie so svojimi študentmi dialóg, i keď mu kladú už nič neznamenajúce otázky. Muž menom Jób a Čo si to narobil, Herakles spracovávajú mytologické náboženské námety – kresťanský a staroveký grécky. Prvá zachytáva život Jóba, ktorého pevnosť a neochvejnosť viery na pokyn Boha kruto preveruje Satan, až máme pred sebou zlomeného Jóba. Druhá vykresľuje život hérosa – Herakla, ktorého láme život po veľkých skutkoch. Text Harmonikár je komorným príbehom o mužovi, ktorý sa túla po električkách a tvrdohlavo hľadá niekoho, nepamätá si však koho. Na svojich „ahasverovských“ potulkách sa stretáva väčšinou s odmietaním a ľudia jeho snahu o rozhovor väčšinou chápu ako obťažovanie. V texte Tahiti vedie sokratovský dialóg medzi Profesorom a Spisovateľom, v ktorom Profesor poukazuje na limity intelektuálnej vzdelanosti a výlučnej viery v silu intelektu. Spisovateľ veľkým radom modelových otázok Profesora láme, prakticky mu dokazuje platnosť jeho limitov. Hra Prst je síce čiernou komédiou, ktorá paroduje ľudskú dychtivosť po majetku, vo svojej podstate však sleduje, ako dopadne človek, ktorý ide za týmto cieľom až príliš tvrdo. I za cenu predaja časti vlastného tela – prsta. V polhodine pravdy P. Gregor ukazuje, ako tvrdohlavosť v povahách mužov ničí manželské vzťahy a vedie hlavne k alkoholizmu a rezignácii na možnosť viesť otvorenú partnerskú komunikáciu. Hlavná postava Mikuláš Horn v Utrpení Mikuláša Horna zažije najväčšiu ranu kvôli svojej nevere a neskoršom návrate k prvej manželke. Nie kvôli nevere samej a sexuálnemu ošiaľu, ktorý ju sprevádzal, ale preto, lebo sa neúprosne nechce zmieriť so starobou a pokojom, ktorý ju musí nevyhnutne sprevádzať. Podobne ako je to v Interview u zostarnutého umelca – alkoholika či v hre Potkan, v ktorej je tento motív znásobený ešte invaliditou bývalého partizána. Neschopnosť chodiť je pre neho iba ďalším dôvodom na to, aby predčasne fyzicky i duchovne zostarol, a tak sa vyhol vyrovnaniu sa iba s čiastočným telesným handicapom. V Donovi Juanovi na sídlisku sa zase hlavná postava Albert snaží urputne a nezmyselne vrátiť zorganizovaním večierka so svojimi bývalými milenkami do čias mladosti (vrátane manželstva). Iba vtedy sa totiž cítil úspešný a potrebný. V ostatných hrách z druhého výberu opätovne P. Gregor skúma tvrdosť pováh hlavne mužských postáv a zaťažuje ich extrémnymi životnými situáciami. V hre Tá, ktorá umiera posledná je Básnik otcom autistického syna, s čím sa nevie vyrovnať, a v hre V ringu starší a mladší pacienti na onkológii nevedia o svoj život inak bojovať než tým, že sa potajme opijú a fajčia.
Z grafického hľadiska sú oba výbery spracované s tematickým zameraním hier, ktoré obsahujú. Obom dominuje čierna či na obálkach alebo v obrázkových predeloch medzi hrami, ktoré tvoria pri prvom výbere grafiky s univerzálnymi témami a v druhom výbere divadelne ladené piktogramy. Napomáhajú chápať svet Gregorových postáv ako tých, ktoré chápu život ako jednu veľkú hru.
