Peťka, ja a osem medvedíkov - Kveta Dašková

Vydavateľstvo Q111 2012

Dvojičky sú zaujímavý fenomén. Dala by sa o nich napísať azda aj celá knižka, alebo radšej dve. Pri nich sa predsa všetko ná­sobí dvoma. Dvakrát toľko zábavy, radosti aj starostí, dvakrát toľko smiechu, plaču, bozkov aj štípancov. Slovom: nikdy pri nich nie je nuda. Azda to je jeden z dôvodov, prečo si prozaička a vydavateľka Kveta Dašková v najnovšej knižke vybrala za objekt aj sub­jekt rozprávania práve dvojičky.

Príbehoví súrodenci Arnold a Petra sú svojimi „dobre vychovanými rodičmi tiež dobre vychovaní,“ preto o nejakých neslušnostiach v tejto knižke nemôže byť ani reči. To ale neznamená, že dvojčatá občas nemajú chuť na dajaké huncútstva. Bez nich by to snáď ani nešlo. Zámerne hovorím v množnom čísle, pretože, hoci rozprávačom je len Arno, súrodenci prakticky všetko robia spoločne – ako sa na pravé dvojičky patrí. A tak s nimi čitateľ môže zažiť dvojnásobne viac zábavy a dobrodružstiev. Základným pozitívnym ko­rením tejto knižky je humor (podčiarknutý ilustráciami obrazového komika Svetozára Mydla) a vzhľadom na predošlú autorkinu tvorbu aj netradične silná príbehovosť. Kve­ta Dašková však neupustila od poznávacích a výchovných cieľov, ani tu sa nezabudne pri­staviť pri tom či tom slovíčku, osvetliť jeho podstatu a viac či menej (ne)nápadne pripo­menúť, čo je správne a čo nie. V tomto zmysle tvaruje aj protagonistov a ostatné postavy. Priamy rozprávač a humorné mudrovanie malého chlapca koncipované z detského aspektu dodávajú textu potrebnú sviežosť a presvedčivosť. Škoda len, že sa autorka už tradične nedokázala vyhnúť kritickým spomienkam na časy súdruhov, ktoré sa tu akosi nehodia. Ešteže tu máme aj susedu, pani Šiškovú alias Cirkulárku, ktorá sa ur­čite bude zdať mnohým neuveriteľne známa. Knižka v podstate prezentuje harmonický súrodenecký vzťah a bežné situácie zo života detí, teda tému konvenčnú, no osvieženú dvojičkovským motívom. Autorka je vtipná a jej rozprávanie pútavé, ak by sa ešte vyhla preexponovanej a až heroickej zápletke, v ktorej dvojčatá zachraňujú život, bol by aj jej obraz dnešných detí uveriteľnejší a vyhla by sa zbytočne pretŕčajúcej výchovnej vzo­rovosti. Vcelku ale ide o vydarenú prózu, čo dokazuje vtipne formulovaná pointa o pô­vode ôsmich medvedíkov, ktorí nenápadne sprevádzajú protagonistov celým dejom. Kto je na ne zvedavý, nech si prečíta dielko Kvety Daškovej titulom parafrázujúce knihu Tóno, ja a mravce (nie náhodou autorkinej obľúbenej autorky J. Blažkovej).