Petržalka - Ján Čomaj

Ján Čomaj: Petržalka (Engerau – Ligetfalu), Bratislava, A. Marenčin – Vydavateľstvo PT 2008

Spisovateľ Ján Čomaj dokazuje v rámci edície Bratislava - Pressburg, že okrem osvedčených knižiek o životoch známych slovenských osobností, nemá problém publicisticky pútavo spracovať a podať aj osudy konkrétneho miesta spätého s osudmi ľudí, ktorí v ňom mali či majú svoj domov.

Kniha o Petržalke (dnes počtom obyvateľov tretie naše najväčšie mesto a súčasť hlavného mesta) rozpráva príbehy z pravého brehu Dunaja. Autor vystihuje kolorit a genius loci predmestského priestoru, ktorý formovala veľrieka so svojimi ramenami a meandrami. Z menších dediniek, majerov a usadlostí (Ovsište, Starý háj, Janíkov dvor...) sa ich postupným spájaním sformovala obec svojho času najväčšia v celom Československu. Tento fakt však nemal nič spoločné s tým, že keď ju potom zrovnali so zemou, na jej území vyrástlo najväčšie panelákové sídlisko na Slovensku. Dávno pred panelákmi stáli na tomto území príbytky Keltov, Rimanov, Slovanov, Pečenehov, Sikulov, Maďarov, Nemcov, Cigánov. Petržalka, po maďarsky Ligetfalu, po nemecky Engerau, bola odjakživa viacnárodná. Nezmenilo sa to ani po roku 1946, keď ju pričlenili k Bratislave. Svojská periféria živená poľnohospodárstvom a neskôr aj vlastným priemyslom, bola vždy čiastočne autonómna a k mestu ju bližšie pripútal až prvý pevný most. Most Františka Jozefa cez Dunaj postavili v rokoch 1890 – 1891 na mieste bývalého pontónového premostenia. Fungoval až do roku 1945, keď ho zničilo nemecké vojsko. V rekordne krátkom čase postavili na jeho troskách most sovietski vojaci, podľa čoho sa pôvodne provizórna stavba dlhé desaťročia volala Most Červenej armády. No predtým, na konci prvej svetovej vojny a po vzniku Československa zohral most v dejinách mesta veľkú úlohu. Petržalka bola okupovaná maďarskými honvédmi, no v noci zo 14. na 15. augusta 1919 skupina čs. legionárov podliezla po spodnej konštrukcii mosta v tme a hmle na petržalskú stranu a odzbrojila maďarskú posádku. Druhá skupina sa na brehu pri Kopčanoch zrazila s rakúskou hliadkou, a tá utiekla. Potom legionári obsadili aj maďarské kasárne v Petržalke. Až vtedy sa skončila vojna o Petržalku, bez ktorej by Bratislava nebola kompletná. Bolo to pred deväťdesiatimi rokmi a aj vďaka knihe Jána Čomaja si to môžeme pripomenúť, či nachádzať ďalšie fakty a súvislosti jeho príbehov.

Roman Kaliský-Hronský