Vyhľadávanie
Kristína Janegová: Čarovný záhradník
Bratislava: Pars Artem 2020
Poetka Kristína Janegová nie je na slovenskej literárnej scéne žiadnym nováčikom. Po predchádzajúcich dvoch básnických zbierkach Zrkadlenie v tráve (Multikultúra v nás a KZNE SR, 2012) a Dosť na dva životy (vo vlastnom náklade, 2016) sa opäť uchádza o priazeň čitateliek i čitateľov. Jej najnovšia zbierka básní má názov Čarovný záhradník a vydalo ju vydavateľstvo Pars Artem.
Štýl písania Kristíny Janegovej sa od prvých dvoch básnických zbierok v podstate nezmenil. Jej krehké a priezračné, väčšinou rozsahom neveľké básne, napísané prevažne viazaným veršom, majú aj tentoraz v sebe nespochybniteľné čaro a poetiku. Akoby v nich znela utajená hudba. Som však presvedčená, že v záhrade bytia autorky pribudla nová výrazná postava – Čarovný záhradník, múza prinášajúca poetke silnú inšpiráciu.
I. časť knihy nazvaná Naše rána obsahuje ľúbostné básne. Často v nich ide o platonickú, nenaplnenú lásku, ktorá zďaleka nie je len výsadou ranej mladosti: „Keby si mal / iba pre mňa oči, / mohla by som / do tvojich vôd vkročiť. // Keby si mi dodal / trocha z tvojho šarmu – / isto by som smela / ti po boku starnúť.“ (Keby, s. 8) Lyrický subjekt sa však tejto jednostrannej lásky nechce vzdať: „Pritiahla som fantázii uzdu, / je jediná moja potecha, / no lásky sa nevzdám – / tú si ponechám.“ (Dobrá správa, s. 13) Veď v konečnom dôsledku ľúbostný cit spôsobuje viac radosti ako smútku: „Vieš hrať sa so slovami, / urobiť sviatok z chvíľky.“ (Vieš, s. 14) Občasným žiaľom a frustráciám sa ale nikto nevyhne: „I tie chvíle, / ktoré nemohla som zažiť, / už zarastá húštie.“ (Zmena, s. 16) Prvú časť knihy uzatvárajú básne Plavba (s. 20) a Poď (s. 21), v ktorých rezonuje i téma fyzickej lásky, no záverečná strofa poslednej básne znova pripomína, že medziľudské vzťahy zďaleka nie sú jednoduché.
V II. časti knihy s názvom Chodník pre peších sa stretávajú rôznorodé témy: nádej, odkaz predkov, rozjímanie, rozum a cit, plynutie času, cesta životom, vzťah k Bohu, životu a prírode, a znova i láska a vzťahy k ľuďom. Odzrkadľujú sa v nej bohaté životné skúsenosti autorky. Nájdeme tu výstižný opis pádu do tvrdej reality: „Vybrala som si / bežeckú dráhu – // zostal len chodník pre peších.“ (Chodník pre peších, s. 35) Kristína Janegová sa však nevyhla ani kritike súčasnej spoločenskej a politickej situácie: „Múdri sa stiahli do ulity, / svet ovládajú tupí . . . / Plebs v krčmách / vedie polemiky. // Dnes „navrch“ majú celebrity, / no múdru knihu / málokto si kúpi...“ (Povzdych II., s. 36)
Do III. časti knihy pomenovanej Jesenná nálada sa dostali básne s témami ako seniorský vek, pribúdajúce roky, spomienky, vzťah k ľuďom aj k zvieratám, občasná zmätenosť i pochybnosti, ale aj aktivita, radosť zo života a nevzdávanie sa snov. Autorka si ponecháva aj svoju zakotvenosť v bežnom, každodennom živote: „Deň dnes iný – / hrabala som lístie. / Aby bol dvor, / ba i nebo čisté. // Deň dnes iný – / z bežných dní sa vymyká. // Mala som dnes povinnosti iné – / umlčala v sebe lyrika.“ (Pozdrav z kopaníc, s. 45) Báseň Byť je venovaná staroturianskemu básnikovi Gustávovi Rumánkovi, ktorý v roku 2019 tento svet navždy opustil. V tejto básni ma najviac zaujali verše: „Mať krídla, / keď nohy neposlúchnu.“
IV. časť knihy nazvaná Stíšenie sa nesie v podobnom duchu ako predošlé dve. Objaví sa v nej ale napríklad aj téma bezdomovectva (Pieseň bezdomovca, s. 70).
Knihu Kristíny Janegovej Čarovný záhradník uzatvára V. časť Sentencie, obsahujúca dvanásť krátkych básničiek označených číslami. Sú malé rozsahom, ale hlboké životnou múdrosťou a skúsenosťami: „Každým dňom i každou nocou / blížime sa k cieľu. / Nechceme však poznať / o ňom pravdu celú.“ (3., s. 86)
V tvorbe Kristíny Janegovej ma oslovujú skôr kratšie básne, ktoré aj v jej najnovšej knihe prevažujú. Jej poézia celkovo dokazuje, že táto poetka chodí po svete s otvorenými očami a otvoreným srdcom a na to, čo sa deje okolo nej, sa snaží dívať s vierou, optimizmom a hrdosťou. Nestráca pritom pochopenie, empatiu.
Každý život, každá láska, nech sa nám javia akokoľvek obyčajne, majú v sebe aj nádych voľačoho neobyčajného. Predovšetkým pre človeka, ktorý ich zažíva na vlastnej koži. Myslím si, že hlavná myšlienka básnickej zbierky Čarovný záhradník sa ukrýva v citáte od Marcela Prousta, ktorý uvádza jej prvú časť: „Buďte vďační za ľudí, ktorí vás robia šťastnými, sú čarovným záhradníkom, pri ktorom vaša duša prekvitá.“ A keď prekvitá duša poetky, prekvitá aj jej tvorba a svojimi veršami môže obohatiť citlivých a vnímavých čitateľov.
