Vyhľadávanie
Bratislava, Tatran 2011.
Preklad Mária Kočanová
O stredovekých stavbách vyšlo veľa odborných aj náučných kníh. Ale povýšiť stavbu katedrály na tému románu? Šialenstvo? Risk? Autor priznáva chvíľky, keď si sám neveril – počas písania i po vyjdení knihy.
Ak to vezmeme naozaj od základov, kostolov sa v literatúre vyskytuje habadej. Nezaobišla sa bez nich ani realistická literatúra, náboženská, detektívna, romantická... azda v postmodernisticky ladenej spisbe sústredene zbavovanej náznakov sakrálneho a religiózneho (okrem, pochopiteľne, výnimiek, akým je napríklad Dušan Mitana), je ich pomenej, ale zase nezriedka cítiť ich vynechanie. Murovania či dokonca projektovania je pomenej, hoci aj, ak zostaneme doma, poľahky naďabíme na Šikulových Majstrov. Autor mnohých bestsellerov Ken Follett miluje stredoveké gotické chrámy a rozhodol sa „prepašovať ich do literatúry“, a to aj v podobe projektovania, aj murovania, lebo kedysi stavitelia stelesňovali zároveň jedno aj druhé. Lenže komu sa už bude chcieť čítať o budovaní, ktoré mnoho razy presahovalo rámec jednej generácie. Román, ktorému by takáto stavba dominovala, by musel zohľadniť nielen všetky komplikácie stavby, ale dbať aj na „živosť“ diela. Follett to po troch rokoch a troch mesiacoch dokázal. Náročnejšie ladenú dobrodružnú ságu staviteľského rodu a výstavby katedrály vydavatelia sprvu prijali rozpačito, väčšmi by ich nadchol plytkejší špionážny román. Piliere zeme sa však postupne stali bestsellerom na starom i novom kontinente.
Anglická osada Kingsbridge, ktorá sa rokmi mení na malé mestečko, je vymyslená, rovnako ako ľudia, ktorých spojil osud tamojšej katedrály. Okrem opisu dramatickej krvavej vraždy arcibiskupa Thomasa Becketa sa historik z hľadiska svojho povolania nemá veľmi na čo tešiť, ale zovšeobecnenia o spôsobe existencie platné pre vtedajšie obdobie anglických dejín sú dostatočne výstižné na emocionálne precítenie ducha doby. Striedanie obrazov a výjavov zo života jednotlivých postáv veľmi rýchlo nadobudne pre čitateľa pocit chápanej súvislosti a aj keď časom sa niektoré väzby ozrejmia inou farbou, pri čoraz rýchlejšom striedaní uhlov zobrazenia nemá vnímateľ šancu zachytiť aj prípadné rozbiehavé línie a domáhať sa nedopovedaností. Čoraz užšie sústredenie sa na napredovanie istej komunity pri dosahovaní jej cieľov nesie v sebe frivolné vyzývavé prvky trilerov. Možno povedať, že v tomto smere autor využil svoje predošlé skúsenosti. Rovnako sa nezaprel pri stupňovanom napätí doslova západoeurópskeho hľadania ihly v kope sena – milovanej osoby. V tomto prípade graduje dej azda až priveľmi a čitateľ si kladie otázku o uveriteľnosti takého dlhého a nakoniec úspešného putovania jednej osamelej príťažlivej ženy na dnešné pomery dostatočne surovým neznámym svetom.
Umne spradená štruktúra epických vlákien je vo Follettovom prípade rovnako dôležitá ako zloženie malty a otesané kamene na stavbe presbytéria novej katedrály. Príčiny, dôvody, motívy sa navzájom dopĺňajú a sú presne načasované. Lebo ak sa stavia prirýchlo, oblúky klenieb nevydržia a zosypú sa rovnako, ako sa to prihodilo aj v románe. Dokonca aj tušenia, nevyjasnenosti a rytmike deja prispôsobené prekliatia majú vo výslednici svoj význam. Projekt Pilierov zeme bol z hľadiska koncepcie pripravený naozaj precízne. Realizácia sa prispôsobila širším čitateľským vrstvám, ale svojím tematickým zaostrením poskytuje nepreberné množstvo priestorov pri stavebných výklenkoch aj literárnym fajnšmekrom.
