Pípeť - Mikuláš Kočan

Matica slovenská 2013

Mikuláš Kočan, popredný prozaik, poet, autor divadelných a rozhlasových hier, oslovuje čitateľskú obec románom situovaným do Bratislavy 70. rokov minulého storočia. Toto obdobie svojou zložitosťou ponúka viac príležitostí na reflexie, treba však hneď povedať, že Kočan, hoci sa nevyhýba zobrazeniu viacerých protirečení a pokrivení doby, nestavia sa do pozície sudcu, ani na vtedajšiu spoločnosť nenahliada cez jednofarebné – čierne alebo ružové okuliare. Pozadím príbehov lásky je Bratislava, najmä prostredie jej univerzity, s reálnymi postavami profesorov, s opisom atmosféry na prednáškach, na zväzáckych schôdzach či širšej spoločenskej atmosféry.

Autor v priebehu deja ponúka obrazy spoločnosti, ktoré sú dostatočne výrečné, takže aj keď opisuje príbehy svojich postáv akoby z dištancu a nevkladá im do úst formalizmom zaváňajúce konštrukcie, ani zbytočne ich v podobe autorského komentára neideologizuje a nepolitizuje, cez ponor do ľudských osudov vytvára spoľahlivý obraz daných pomerov, ich charakteristických príznakov a deformácií. Už úvodné scény naznačujú, že román ponúka živo napísané psychologické portréty postáv, ktoré spoznávame najmä cez to, ako vstupujú do partnerských vzťahov či z nich vystupujú, pričom spravidla nejde o vzťahy tradičné a ani spoločnosťou priveľmi akceptované. Sú to napríklad vzťahy hlavnej protagonistky – rozvedenej a bezdetnej zrelej tridsiatničky Heleny k viacerým mužom rôzneho veku a rôzneho charakteru. Ak sme spočiatku náchylní odsudzovať Helenu za jej „partnerstvá“ s oveľa mladšími v ysokoškolá k m i, ktorým pomáha tým, že im vytvára vo svojom byte lepšie podmienky pre štúdium, postupne prenikáme do príbehu sklamanej ženy s nesplnenými túžbami a napokon oceňujeme jej veľkomyseľnosť, ktorá však bola často zneužitá... Podobne pôsobí oblúk, po ktorom sa pohybuje vzťah hlavnej mužskej postavy – vysokoškoláka Jana – k staršej pani Ester, matke jeho milenky. Hoci by sme boli náchylní dvojicu odsudzovať, pod vplyvom krátkej, no pôsobivej scény začíname vidieť úspešnú advokátku inými očami, spoznávame jej nenaplnené túžby, nespokojnosť s vlastným životom, ktorú zakrývala maskou... Kočanovi sa podarilo vytvoriť živé, plastické postavy reprezentujúce rôzne ľudské typy, ktoré sa odhaľujú nielen v bežných, ale aj vyhrotenejších situáciách.

Posolstvo románu témou i literárnou kvalitou určite osloví aj širší čitateľský okruh a vzbudí zaslúžený záujem.