Recenzia
Peter Rybanský
20.08.2010

Pivnica plná vlkov - Ladislav Ťažký - Majstrovský román

Majstrovský román

Majstrovský román

Ladislav Ťažký: Pivnica plná vlkov, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2009

Nové vydanie Pivnice plnej vlkov z roku 1969, jednej z najvydarenejších kníh Ladislava Ťažkého zachytáva životné udalosti v ťažkých, krvou nasýtených časoch besniacej svetovej vojny, partizánskeho odboja, povstania, neskôr v časoch totalitného režimu, združstevňovania a násilnej normalizácie. Čím môže Ladislav Ťažký, slovenský Ernest Hemingway, oslovovať dnešných čitateľov? Možno umením rozprávať, naplneným mnohorakými textovými tvarmi a význammi, baladickým smútkom, krutým až deštruktívnym cynizmom, napriek tomu však ľahkosťou dievčenského srdca. Lebo také srdce má pätnásťročná Dominika Perunová, dcéra Fedora Peruna, slovenského roľníka s vôľou žiť alebo aspoň žiť umožniť. Perun má pľuzgiere naplnené láskou k svojej rodine, dedine a zemi, životodarnej slovenskej pôde.

  Rozprávač interpersonálne lieta v náracii subjektívneho vnímania z postavy na postavu, nie však bez pravidiel, všetko má svoj poriadok. Keď je dedina sama sebou, máme čas rozhliadnuť sa okolo seba a spoznať organizmus Perunovej Vsi. Keď sú prítomní votrelci, rozbehne sa dynamo diania a ani čitateľ nestíha kontrolovať situáciu. Netreba sa obávať siahodlhých, ťažkých meditácií, aké viedol Matúš Zraz v Amenmárii, myšlienky Dominiky Perunovej sa sypú bezprostredne, všetko je zachytené lyrizovane a hravo, nejestvujú bariéry medzi činom a myšlienkou, preto ani žiadne uvádzacie vety či úvodzovky.

  Aj v tejto románovej epopeji sa nutne existencialisticky zamýšľame nad životom a smrťou, nad vecami nášho prirodzeného bytia, pudom sebazáchovy, dávno prevážených váhach spravodlivosti a nevyhnutnou pokorou pred silami osudu. Udržať kontakt s meditatívnou a filozofickou rovinou si vyžaduje pri takomto type vyše štyristostranovej prózy vysoký stupeň čitateľskej bdelosti a obozretnosti. V závere odcitujme aspoň trochu zo spisovateľského majstrovstva: „Ak nie všetci mŕtvi sú celkom mŕtvi, ak práve vtedy zomrú, keď zazrú živého, ten, kto ich bude vidieť prvý, ten najsmelší zostane v ich očiach zasklený, obraz prvého živého pochovajú s mŕtvym, ten obraz toho živého v mŕtvom skle rozbijú hrudy zeme, kamene, ktoré padnú na oči mŕtveho, mŕtveho zahrabú, živý sa rozpadne na sklený prach skôr, ako sa mŕtvy na prach obráti.

Peter Rybanský