Po čom ženy túžia

Lisa Taddeo: Tri ženy. Preklad: Katarína Ostricová. Bratislava: Tatran, 2020

Tri ženy Lisy Taddeo, ako deklaruje prebal knihy, majú ambíciu byť „štúdiou sexuálnych túžob troch žien mapovaných v priebehu ôsmich rokov“. Príbehy protagonistiek Maggie, Liny a Sloane sa striedajú v krátkych kapitolách.

Lina sa po rokoch frustrácie v manželstve s mužom, ktorý sa jej nechce dotýkať, rozhodne začať si románik s bývalým priateľom zo strednej školy. Sloanin manžel ju rád sleduje v posteli s inými partnermi. Maggie sa na súde stretáva s učiteľom, ktorý ju na strednej škole zneužíval.

Ako je vopred známe, všetky tri príbehy sú založené na osudoch skutočných žien, pričom v  príbehu Maggie zostali nezmenené mená, keďže jej súdny proces je známy a svojho času bol medializovaný. Čitateľ tak môže popri čítaní knihy využiť aj internet a okrem iného si vizuálne príbeh dotvoriť. Pokiaľ prejaví záujem zistiť, ako vyzeral učiteľ, ktorý mal nad mladým dievčaťom takú moc, že „nespochybňuje fakt, že o všetkom rozhoduje on“ a „chápe, že k ničomu sa nemôže vyjadrovať“, má možnosť spoľahnúť sa aj na niečo iné ako na vlastnú fantáziu.

V príbehu Liny sa zo všetkých troch nachádza najviac erotických a aj explicitných pasáží. Pokiaľ sú však tieto scénky hlavným lákadlom, čitateľ môže zostať sklamaný. Ani jeden z textov nestojí na erotike, naopak. Keď sa Lina stretáva so svojím milencom, autorka venuje viac pozornosti tomu, ako málo stačí na to, aby sa Lina cítila chcená a milovaná, v čitateľovi to tak skôr vyvoláva súcit ako vzrušenie. Po stretnutí s Aidanom, ktoré sa protagonistke zdalo obzvlášť uspokojujúce a dlhé, Taddeo veľavýznamne uzatvára kapitolu konštatovaním, že „ak sa jej opýtate, ako dlho to bolo, povie vám: Fuha, tuším to bolo takmer tridsať minút“.

Sedemnásťročnú Maggie zneužíva jej stredoškolský učiteľ. O pár rokov neskôr pred ním stojí na súde, kde stráca takmer všetku kredibilitu preto, že to nebol jej prvý vzťah so starším mužom. Preto, že pochádza z rodiny alkoholikov.  A ešte preto, že Aaron Knodel je mimoriadne obľúbeným pedagógom, ktorý má napohľad harmonickú rodinu.

Príbeh Maggie je nepochybne zo všetkých troch čitateľsky najzaujímavejší a dôvodom nie je len to, že životná situácia protagonistky svojho času regiónom zamávala ako nešťastná senzácia. L. Taddeo medzi sebou príbehy prepája, a zároveň ich od seba odlišuje, keď u Liny aj Maggie spomína bozkávanie mužov, ktorí „chutia ako pivo“. Na rozdiel od Liny, u Maggie má chuť piva negatívne konotácie. Spätne sa tak autorka vracia k alkoholizmu Maggiiných rodičov a zároveň odkazuje na to, akú nízku spoločenskú prestíž má pivo ako alkoholický nápoj.

Najmenej priestoru má príbeh Sloane, ktorá žije v relatívne šťastnom manželstve. Veľkú plochu jej naratívu zaberajú spomienky z detstva, retrospektívne pasáže. Oproti Line a Maggie sú jej starosti viac implikované, na rozdiel od protagonistiek zvyšných dvoch príbehov je vo svojom živote o niečo bezradnejšia bez ohľadu na to, aké vážne jej problémy sú. I keď viac-menej neúspešne, Lina a Maggie sa svoje životné situácie snažia vyriešiť. Lina mileneckou aférou a Maggie súdom. Sloane má problém svoje starosti identifikovať.

Výber troch žien a istá hĺbka „výskumu“ (i keď metodológia v knihe nebola objasnená) implikujú diverzitu, v knihe sa však stretávame s troma bielymi západnými ženami v produktívnom veku, ktorých sebahodnota a sexuálny život závisia od priazne či nepriazne ich mužských partnerov. To sa môže javiť ako problém, pokiaľ má kniha ambíciu reprezentovať sexuálne túžby žien všeobecne.

Označiť Tri ženy za príjemné čítanie by bol problém. Mnohé pasáže majú potenciál zdvihnúť žalúdok, znechutiť alebo rozrušiť (väčšina sa nachádza v príbehu Maggie). L. Taddeo nenapísala knihu, ktorá sa má čítať počas lenivého poobedia, keď človek nemá chuť vyvinúť žiadnu mentálnu aktivitu. No napriek tomu, že na viacerých miestach dokázala, že je zdatná prozaička, nenapísala ani prevratný literárny kus o ženskej sexualite, ktorý by ohromil.