Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Q111 2011
Autorka vo svojej druhej zbierke (debut: Sen o nespavosti) pretvára svet, krája ho na menšie kúsky, v jeho záhyboch ukrýva farebné kvety, ale aj kľukaté cesty ukryté pod ich záhonmi. Jej poézia je ako namaľovaný obraz s vlastným príbehom, príbehom o tajnej autorkinej krajine. Čitateľa práve táto tajnosť básnického vyznenia priťahuje a vťahuje ho do príbehu, ktorý sa často začína rozprávkovo: „Širokou cestou kráčalo dobro sveta“ (Dobro), „Padol do mňa tajuplný mág“ (Mágia). Zbierka Po lakte v popole obsahuje opisy prostredia evokujúc zvláštnu atmosféru, melanchóliu, a to všetko zviazané so subjektívnou zážitkovosťou. Cudzia autorke nie je ani problematika plynutia času, prirovnáva život ku knihe poézie, k listom, ktoré prevraciame a vrátiť sa k nim môžeme už len v spomienkach. Všetko sa nesie v jemnom duchu, jemné naznačenia, jemné životné postrčenia, jemné prirovnania a odtiene farieb, jemné slovné spojenia a životné protirečenia a hoci dochádza k trpkým koncom, sú to jemné zakončenia. V básnickej zbierke kulminuje triáda: určitý moment, život a smrť, ktorú autorka antropomorfizuje. Autorka píše o ľudskom vnútri plnom prazvláštnych pocitov.
Aj názov Po lakte v popole vyznieva tajomne, ukrývajúc posolstvo zbierky. Popol sa často stotožňuje s prachom, pozornosť treba zamerať na ich odlišnosť. Prach zo seba strasieme, zatiaľ čo popol sa na nás prilepí a nezbavíme sa ho, tak ako sa človek nezbaví svojich spomienok, zážitkov, svojho života, ktorým nasiakol až po lakte, a tie chránia našu tvár, kým nastane deň bielej tmy, vítanie konca, precitnutie či stretnutie našich starých lások pod klobúkom pri vytáčaní medu. Spoznajte krásu popola a milovanie z trávy a spolu s autorkou zažijete rúcanie starých obrazov smerom k novým paradigmám.
