Vyhľadávanie
Dostáva sa nám do rúk zaujímavá trilógia rozprávkových knižiek pre deti autorky Dany Rosovej, ktorá sa zaujímavým spôsobom snaží vniknúť do sveta detí najmä tým, že jej príbehy môžu v rámci sociálnej interakcie čítať dieťaťu starí rodičia, rodičia, učitelia, ale aj starší kamaráti. Na konci každého príbehu sú napísané otázky, ktorými môžeme zisťovať porozumenie textu, čo je v súčasnom svete digitálnych technológií dosť dôležité pre spoznanie, ako dieťa pochopilo predmetný príbeh. Okrem toho, za každým príbehom je vložená voľná strana, určená na kreslenie zvieratka z príbehu, ktoré si dieťa zvolí samo, a ku kresbe môže doplniť aj poznámku o tom, prečo si zvolilo práve toto zvieratko. Autorka sa snaží oboznámiť deti s mnohými zvieratkami, ktoré žijú v lese, majú svoj svet a svoje príbehy. Mravčekov vykresľuje ako veľmi pracovité zvieratká, ktoré neustále pracujú, ale majú v lese aj nepriateľov, preto by mali byť ostražití a dávať pozor na nebezpečenstvo v podobe húsenice. V príbehu 2 sa stretávame s vtáčikom Krásnohláskom, kačiatkom Žltopierkom a veveričkou Hryzkou. Každé zvieratko má pomenovanie podľa toho, čím je charakteristické, a tým sa dieťaťu veľmi uľahčuje jeho zapamätanie. Podobne je to aj v príbehu 3, kde sa stretávame s králikom Biele Uško, škriatkom Bukvičkom a obrom Brontofúzom. Škriatok Bukvička má v lese veľmi dôležitú úlohu pomáhať po napadaní snehu ostatným zvieratkám s potravou. Tie sú potom veľmi vďačné a stávajú sa kamarátmi. Potulkami po lese navštívi aj obra Brontofúza a stretne sovu Okaňu, ktorých pozýva na návštevu. Všetky tri príbehy charakterizuje pokoj panujúci v lese – v správaní zvieratiek sa nevyskytujú žiadne agresívne prvky , čo je pre vnímanie dieťaťa vo veku 4 až 8 rokov, ktorému sú príbehy určené, dosť podstatné.
Okrem schopnosti porozumenia textu rozvíjajú uvedené príbehy aj ďalšie kognitívne procesy, ako sú pamäť, pozornosť a myslenie. V závere každého príbehu sú deťom určené jasne formulované otázky. Pravdaže, záleží na veku dieťaťa, do akej miery vie na ne odpovedať, no ak by si nezapamätalo celý príbeh, je možné sa k niektorej časti vrátiť a prečítať ju dieťaťu znova. Okrem otázok na zapamätanie na konci každého príbehu autorka uviedla aj slová, ktoré by si dieťa malo zopakovať a vysloviť bez chýb. Ide tu v podstate o sledovanie vývinových zvláštností reči dieťaťa a zároveň o ich správne usmernenie, ktoré je možné s dieťaťom cvičiť podľa potreby a primeraného rozvoja jeho rečových orgánov. Ide v podstate o logopedické cvičenia pre deti, ktorých výslovnosť a rečové orgány nie sú na dostatočnej úrovni. Úplne na záver každého príbehu môže dieťa odpovedať na otázky súvisiace s jeho vlastnou návštevou lesa alebo nejakým výletom, kde sa dieťa snaží opísať zážitok a vymenovať osoby, s ktorými na výlete bolo.
V neposlednom rade by som chcela zdôrazniť, že uvedené príbehy rozvíjajú sociálne a komunikačné zručnosti dieťaťa s osobou, ktorá je dieťaťu blízka a ktoré sú z hľadiska jednotlivých vývinových období dieťaťa veľmi dôležité.
Čo však považujem za najdôležitejšie, je skutočnosť, že po prečítaní príbehu sa komunikácia s dieťaťom nekončí, ale naopak, je možné ju naďalej rozvíjať a prostredníctvom nej sa dozvedieť veľa nového o vnútornom svete dieťaťa, jeho zážitkoch a hlavne o tom, či je už schopné formulovať svoje myšlienky vlastnými slovami.
Chcela by som autorke pogratulovať k uvedenej publikácii a zaželať jej veľa úspechov pri tvorbe podobných príbehov, pretože v dnešnom svete digitálnych technológií, keď dieťa sedí samo za počítačom, je veľmi cenné a chvályhodné.
Dana Rosová: Dankine príbehy pre teba 1, 2, 3
Košice: Equilibria, 2021
