Recenzia
21.03.2014

Po stopách komedianta - Ľubo Gregor

Hladohlas Group 2013

Pred niekoľkými rokmi časopis TelePlus uverejňoval na pokračovanie rozprávanie herca Ľuba Gregora (1943) a už vtedy bolo jasné, že jeho spomienky si zaslúžia ucelenejšiu formu, teda knižné vydanie. Príležitosti sa chopilo martinské vydavateľstvo HladoHlas a spomienky sa ocitli na knižných pultoch. Hercovo rozprávanie nie je komponované (ako to zvyčajne býva) chronologicky, ale jednotlivé kapitoly preskakujú z obdobia do obdobia, presne tak, ako keď rozprávač v kruhu priateľov vraví o tom, čo mu práve zišlo na um. Lenže aj takýto prístup je v súlade s Gregorovou letorou. Svoju prostorekosť a úprimnosť ako málokto z hercov prezentoval nielen verbálne, ale dokázal ju položiť aj na papier. Pohľady do zákulisia divadla sú vždy veľmi príťažlivé a Ľubo Gregor priniesol na stránky knihy mená (niektoré už takmer zabudnuté), ktoré nám v pamäti rezonujú a vykreslil umelcov (aj seba) z „odvrátenej“ strany, teda nie iba ako profesionálov javiska, ale aj ako ľudí z mäsa a kostí. Osobné stretnutia, zážitky zo zájazdov, z estrád, pohľady do súkromia sú výborným (a hádam aj nevyčerpateľným) zdrojom Gregorovho rozprávania. A že je o čom rozprávať, svedčí množstvo „štácií“, kde herec Gregor pôsobil (divadlá v Žiline, v Nitre, v Bratislave: Divadlo na Korze, Poetická scéna Novej scény, Nová scéna, Astorka a Pantomíma Milana Sládka). Ak k tomu pridáme hosťovanie v Prešove, v Košiciach, v Banskej Bystrici, v SND či Aréne, môžeme si byť istí, že Gregorova schopnosť pozorovať a pamätať si, sú bohatým prameňom jeho zážitkov. O ich množstve svedčí nielen táto kniha, ale aj dve predošlé (Za kulisou Markízy, Astorka Korzo ´90, divadlo, ktoré nikto nechcel). Gregorovo spomínanie je predovšetkým zaujímavé, vtipné, veselé a ľudské. Často má charakter humoresky či rozšírenej anekdoty.

Niektorí herci sa v knihách vyznali zo svojich životných peripetií (František Zvarík, Ondriš Jariabek, Jaroslav Ďuríček, Martin Gregor a iní), no mnohí herci, ktorí už odišli (Dočolomanský, Adamovič, Bednárik a iní), nám spomienky nezanechali. Preto je kniha Ľuba Gregora prínosom do tejto oblasti.