Vyhľadávanie
Príbehy pocestných
Andrej Arko
Počestné příběhy
Zlín, Vydavateľstvo Ing. Marek Turňa, člen skupiny Drewo a srd, 2004
Slovinský autor Andrej Arko (1947) je známy ako kultúrny redaktor rozhlasu v Ľubľane, šéfredaktor literárneho časopisu Zvon v rakúskom Klagenfurte, prekladateľ z angličtiny, ruštiny, taliančiny, srbčiny a chorvátčiny, autor šiestich rozhlasových hier a jednej divadelnej frašky. Podstatnou časťou jeho literárnej tvorby sú však poviedky, ktoré dosiaľ vyšli v dvoch knihách (Odkletev 1995, Nagrajenke 2002). Preklad do češtiny je výberom z nich. V súčasnosti píše tretiu poviedkovú knihu (z jej rukopisu sa do predstavovanej knihy dostala jedna poviedka).
Na prvý pohľad sa zdá, že spoločný menovateľ poviedok je náhoda. Pri bližšom pohľade však zistíme, že podľa Arka náhody nejestvujú. Naopak, aj to, čo vyzerá ako najbizarnejšia súhra okolností, je len výsledok čiastočného poznania človeka. Keď si ten chýbajúce časti doplní, zrazu je všetko, ako má byť. Existuje vždy len ľudský príbeh, ktorý sa pri narušení priebehu usiluje svoju líniu za každú cenu dotiahnuť do konca. A tak sa stáva, že sa hrdina s niekým blízkym, známym, či neznámym stretne na pozadí zvláštnych okolností. Stretnutia v najrôznejších časoch a na najrôznejších miestach sú nečakané a o to prekvapivejšie. Vždy sú prítomné ako nevyhnutné uzavretie príbehu – akoby život sám nástojil na dopovedaní. Odohrávajú sa po rokoch, keď udalosti upadli do zabudnutia, a teraz, po čase sa ohlasujú a dokazujú tým vlastnú dôležitosť.
Arkovi hrdinovia sú „pocestní“ – zachytáva ich na cestách (vlak, diaľnica), alebo sa nachádzajú v cudzom priestore (návšteva, dovolenka, nemocnica), čo je na rozdiel od domova vhodné ovzdušie na „stretnutie náhod“. Majú svoje vášne, zážitky, silnú minulosť zasahujúcu dnešok, rodinné tajomstvá. Hrdinovia sa nie vždy vedia vymaniť zo svojej slovinskosti, vlečú si svoj údel. Poviedky ťažia z dlhoročného priateľstva Slovinska a susedného Talianska, ale tematizujú aj emigráciu Slovincov do USA. Kým pre niektorých hrdinov je príslušnosť k vlasti mimovoľná, prirodzená a neuvedomovaná, hoci pre čitateľa očividná, (ovplyvňuje jeho smerovanie, náhľady na život), pre iných je len príťažou v situácii dvojnásobného cudzinectva – neprináležania k pôvodnému ani k novonadobudnutému domovu.
Arko si nepotrpí na efekty, na zaručené príťažlivé témy, svoje poviedky tká z naoko bežných situácií využívajúc každodenné reálie i hrdinov a kladúc dôraz na sugestívne, silné závery. V jeho obyčajných príbehoch je záblesk neobyčajna, ale vždy v medziach uveriteľnosti. Hovoria o tom, že správanie človeka neostáva bez následkov. Zázraky sú totiž v skutočnosti celkom obyčajné veci. To je na nich najzázračnejšie.
Zuzana Ferusová
