Vyhľadávanie
I keď sedemročný, večne chorľavý chlapec Saša Saveliev nie je sirotou, už piaty rok žije v Moskve len so svojou babkou a dedkom. Sašova mama Oľa, ktorú starí rodičia nielen pred vnúčikom častujú viac než len opovržlivými nadávkami, sa totiž už dávnejšie rozhodla presťahovať za svojou novou láskou do Soči. Výchovu syna tak prenechala na starosť svojim starnúcim rodičom, i keď nie úplne dobrovoľne. Jej každomesačnú návštevu malý Saša napriek frflavým ponosám babky vždy túžobne očakáva. Jeho milovaná Choluška (Saša preonačil babkino hanlivé pomenovanie mamy zo slova cholera) je totiž jediným svetlým bodom v jeho živote. Zvyšok sú už len babkine zlostné výstupy, príkazy a napomenutia či pravidelné domáce dobiehanie vymeškaného učiva zo školy. Neprestajné návštevy doktorov a hrste liekov ho spolu s babkiným necitlivým prorokovaním jeho skorej smrti privedú až k myšlienkam o vhodnom mieste pre svoj posledný odpočinok...
Dielo Pochovajte ma za lištu je románovým debutom Pavla Sanajeva, obľúbeného ruského scenáristu, ktoré sa u čitateľov i akademického publika stretlo s nanajvýš priaznivým ohlasom. Príčin jeho úspešného prijatia je hneď niekoľko. Sanajevovi sa podarilo brilantne spojiť jarozprávanie malého Sašu s kultivovaným vyjadrovaním tohto uvedomelého človiečika. A to i za cenu neautentického jazykového prejavu, ktorý by sme asi len márne hľadali u žiaka druhej triedy na základnej škole. Tým sa ťažisko románu presúva na vykreslenie detského vnútorného prežívania neľahkých situácií z prvej ruky v jeho komplexnej (a čitateľsky príťažlivej) podobe, neobmedzovanej limitovanou slovnou zásobou či štylistickou neskúsenosťou nedospelého. Rozprávač príbehu však ani zďaleka nie je preinformovaným intelektuálom uväzneným v detskom tele. Autor Sašovi ponechal charakteristiky dieťaťa, ktoré často tápa v zvláštnom dospeláckom svete a mnohé medzery v poznaní vypĺňa bujarou imagináciou či prostým prijatím jemu predsúvaných pochybných právd. Uveriteľným znakom Sanajevovej prózy je i akási paradoxne fungujúca kombinácia detskej citlivosti a nadhľadu oslobodeného od detailov. Tomu úspešne sekunduje i autorov miestami drsný zmysel pre humor. Sašov príbeh pojednáva o neuvedomovanej príslovečnej prostorekosti detí a dospeláckych ťahaniciach, v ktorých má byť dieťa sudcom z donútenia. Je i majstrovským poukázaním na všedné i menej všedné formy a premeny lásky vypĺňajúce nielen detský svet.
