Vyhľadávanie
Pusté Úľany, Edition Ryba 2011
Eva Maliti-Fraňová, autorka úspešných divadelných inscenácií (Krcheň Nesmrteľný, Jaskynná panna…), literárna historička skúmajúca dejiny ruskej umeleckej literatúry (venuje sa najmä symbolizmu) a dejiny slovenského umeleckého prekladu (jednu zo svojich prác venovala Zore Jesenskej), má na svojom konte aj preklady románu Peterburg Andreja Belého, drám Alexandra Bloka, Viačeslava Ivanova a ďalších diel. Do literatúry však vstúpila ako prozaička a jej debut Krpatý vrch (1994) vzbudil pozornosť kritiky vzhľadom na nové kompozičné i výrazové prvky. Po knižnom vydaní voľne prerozprávaných kaukazských rozprávok (Nebeské zrkadlo) spred dvoch rokov predstupuje autorka tentoraz pred čitateľov po dlhšej prestávke opäť s poviedkovou zbierkou, v ktorej rozvíja svoje charakteristické témy aj poetiku, ostávajúc však verná ich konštantným momentom. V pätnástich poviedkach predstavuje rôzne verzie bizarnosti postáv, ako aj príbehov, bizarnosti, ktorá spočíva najmä v menšej či väčšej odchýlke od „normality“. Na prvý pohľad sa síce zdá, že protagonisti a protagonistky „ladia“ so sociálnym okolím, v nečakanom okamihu sa však pod vplyvom rôznych okolností odhalí ich „vychýlenosť“, do deja nastupujú disharmonické akordy, vytvárajú sa situácie, ktoré sa priečia „zdravému rozumu“…
Prestupovanie realistického s absurdným, groteskným naznačuje hlavné pôdorysy poviedok. Autorka je v nich analytická, realistická (drobnokresba prostredia, postáv, situácie), a zároveň symbolická – využíva prvky hyperbolizácie, absurdizácie. V textoch sa prelína skutočnosť s fantastickými prvkami a s prvkami zvýraznenej snivosti, ktoré majú v chápaní postáv rovnocenný ontologický status a rovnocennú hodnotu ako realita normálnej, väčšinou ľudí zažívanej „prízemnej“ každodennosti. Hoci texty sú bohaté na prvky humoru, irónie až grotesky, vo vzťahu, aký autorka utvára medzi postavami (a aj vo vzťahu jej samej k postavám) nechýba prejav ľudskej vrúcnosti, vážneho záujmu o druhé osudy a úsilie pochopiť ich najmä v ich odlišnosti. Zaujme aj spôsob, akým do dejov vstupuje autorská rozprávačka, ktorá je vlastne takmer všadeprítomná, no nie vševediaca – naopak, je to rozprávačka doznávajúca sa zo svojej nevedomosti o možných rozuzleniach tajuplných príbehov, podčiarkujúca ich nepredvídateľnosť, nevypočítateľnosť, neurčitosť – práve dôrazom na neurčitosť a viacznačnosť sa otvára voľné pole pre čitateľov a ich fantáziu pri interpretácii nepochybne zaujímavých poviedok.
