Vyhľadávanie
Cudzí svet v našich životoch
Michel Faber
Pod kožou
Bratislava, Drewo a srd
Preklad Svetlana Žuchová
Na Slovensku vyšla v poradí druhá kniha holandsko-austrálsko-škótskeho autora Michela Fabera v preklade Svetlany Žuchovej. Jej predchodkyňou bola zbierka poviedok Raz určite zarpší.
Po prečítaní jeho románu Pod kožou by som do Škótska stopovať nešla.
Ale po poriadku. V úvode sa zoznamujeme s myšlienkami šoférky Isserley, ktorá pasie po stopároch, ale nie hocijakých, len po urastených, svalnatých, mladých. Pomyslíme si – červená knižnica, ľahká erotická próza. No zrazu sa objavia malé nezrovnalosti. Žena má síce prsia ako z časopisu, bujnú hrivu, no pritenké ruky, prikrátke nohy a na očiach okuliare s nevídanými sklami. Mužom sa nezalieča, vpichne im do zadkov ihly s icpathuou. Tie ich okamžite uspia a potom si s nimi môže robiť, čo chce. Teda, čo musí. Čo? Neviete, milí vodsely? Tak len ďalej čítajte. Uvidíte, že nie sme jedinou civilizáciou, čo s obľubou kastruje a prekrmuje živočíchy, porciuje ich na lahodné kúsočky, ktoré sa mierne prepečené rozplývajú na jazyku.
Faber podáva celkom milý, koncepčne zvládnutý fantasy príbeh, vlastne je len minimálne fantastický. V tom je jeho sila i slabosť. Kniha je akýmsi podobenstvom, parabolou. Autor nás ľudí posunul do kategórie pozorovaných, alebo lepšie povedané len požieraných tzv. vodselov. Aké nevídané, nad nami je zasa niekto, a nenazýva sa nijako ináč ako človek, a spôsob prežitia nemá ani oveľa inteligentnejšie vymyslený ako my. Akurát má iné lietacie zariadenie a používa „iný“ lov. Ale aj ten musí vykonávať žena v bežnom a nenápadnom ľudskom, čiže vodselskom „preoperovaní“, ktoré jej nesmierne sťažuje život, zmysly, túžby. Autor sa nerozhodol dokonale domyslieť a kontúrovať cudzí svet, využil chápanie fantastična ako fenoménu, ktorý je stále obmedzený našou ľudskou skúsenosťou a zostal doma na zemi. Nedočkáme sa dôkladného rozboru výzoru, technológií, ani opisu iných planét. Dočkáme sa však akéhosi reflektovania nás samých, lebo v alúziách pochopíme, že ten faberovsko „ľudský“ svet je najmä náš a hoci nie explicitne, požierame sa navzájom a neustále.
Faber vystaval dielo pomerne jednoducho, lineárne, čitateľ sa v ňom nestratí, ani na jeho čítanie nebude potrebovať ktovieaký arzenál poznatkov. Nekľučkuje, neodbočuje, nerozohráva naraz niekoľko zápletiek. Tých skoro tristopäťdesiat strán mohol pokojne scvrknúť na menšiu, bohatú a výpovednú poviedku. Napriek tomu sa pri knihe nudiť nebudete. Autor totiž odsúva odhalenie tajomstiev, správne ich dávkuje, čo čitateľa udrží v napätí a zvedavosti. Napriek tomu, že kniha má len jednu základnú dejovú líniu, nájdeme v nej aj trošku z lásky a sentimentov, tragiky, násilnosti, naturálnosti ba až brutality. V pláne cyklicky sa opakujúcich scén so stopármi sa však autor mohol vyblázniť ešte viac a podať tak pitoresknejšiu fresku modernej civilizácie konzumu. Rozprávačsky veľa vody nenamútil, postupuje jednoducho a priehľadne, čo vám umožní čítať knihu v lete, aj v zime...
Nebyť daného vydavateľstva, ktoré je renomované svojimi nekomerčnými a umelecky mnohokrát hodnotnými dielami a prekladateľky, tiež známej slovenskej spisovateľky, neviem, či by som túto knižku roztvorila.
Eva Ťapajnová
