Recenzia
Marek Barányi
27.08.2020

Podivná gotická hrôza

Robert W. Chambers: Kľúč k temnote

Preklad: Katarína Kvoriaková

Bratislava: Europa, 2020

 

Robert W. Chambers. Meno vám možno nič nehovorí, ale bol to autor, ktorý ovplyvnil tvorbu H. P. Lovecrafta a ktorý mal iba jedno slávne dielo, poviedkovú knihu Kráľ v žltom. Napísaná bola v roku 1895, tajuplné súhvezdia a obrovské kyklopské veže obsahovala celé desaťročia predtým, než Lovecraft prišiel so svojím Nekronomikonom, a Chambersov vplyv zasahuje aj do súčasnosti.

Vo svojich dielach sa ním inšpiroval napríklad Stephen King či Neil Gaiman. Kráľ v žltom bol originálnym spôsobom adaptovaný v spoločenských hrách zo série Call of Cthulhu a samotná mytológia sa dočkala svojho debutu aj v prvej sérii seriálu True detective/Temný prípad stanice HBO.

Ak ste po pozretí spomenutého seriálu začali pátrať na internete po knihe, pravdepodobne ste zistili, že uvedený titul vydalo v roku 2014 vydavateľstvo Európa. Tento rok sme sa dočkali ďalšej knihy od Chambersa, tentoraz nazvanej Kľúč k temnote, ktorá obsahuje sedem poviedok.

Prvou je titulný Kľúč k temnote, enigmatický a bizarný príbeh, v ktorom vidíme, ako hlavná postava uteká z baníckeho mesta na pobreží Afriky, kde ju chceli obesiť. Zločin hrdinu je nejasný, no cieľ zrejmý: prežiť. Rozhodne sa pred svojimi prenasledovateľmi odísť na ostrov, zvaný Kľúč k temnote. Tam nájde raj, kde zločin a civilizácia život nepošpinili. Ale nič netrvá večne.

Druhá poviedka, Tretie oko, je na rozdiel od prvej pre čitateľa ľahko pochopiteľná a obsahuje minimum mystifikácie. V príbehu sledujeme dvojicu vedcov a ich spoločníčku, ktorí pátrajú po záhadnom tvorovi s tromi očami. Taký tvor by mal byť iba legendou, ale dôkazy hovoria jasne a Zoologická spoločnosť mesta New York by živý exemplár veľmi ocenila. Ale keď nazriete pod povrch, v skutočnosti je to výborne maskovaný príbeh o žiarlivosti a xenofóbii.

Príjemný večer je príbehom muža, ktorého priťahuje tajomná žena. Problémom je, že tá žena je tajomnejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Ale láska je láska a srdcu nerozkážete. Na druhej strane Purpurový cisár je pulpová klasika, v ktorej stoja proti sebe dvaja zberatelia motýľov: nafúkaný Červený admirál a psychicky narušený Purpurový cisár. Aj keď to znie ako vtip v štýle skeču od Monty Python, v skutočnosti je príbeh sherlockovskou detektívkou.

Poviedka Posol je pokračovaním Purpurového cisára. Jedna z postáv toho príbehu sa spolu so svojou ženou presťahuje do tichého mestečka, kde dúfajú, že zabudnú na to, čo sa stalo. No ich životy sa naveky zmenia po odkrytí hrobu vojakov a zlovestného kňaza, ktorí pred 150 rokmi rabovali v meste. Krátko po hroznom náleze sa v mestečku objaví zmrzačená bytosť odetá v mníšskom habite. Príbeh je veľmi filmový a výborne napísaný. Svojím stvárnením pripomína, napríklad, poviedku Ospalá diera alebo film Candyman.

Stvoriteľ mesiacov je fascinujúci príbeh, ktorým sa inšpiroval aj Lovecraft. Keď si protagonista všimne, ako z vrecka jeho priateľa vylezie kraboidný žltý tvor s ľudskou tvárou, je uvrhnutý do sveta intríg, špionáže, hrôzy a kozmického šialenstva. Príbeh obsahuje všetko: špionáž, vyšetrovanie vraždy, zločin, konšpiračné teórie, lovecraftovský kozmos, ale aj romantiku.

Na záver tu máme krátku poviedku Prievozník, kde sledujeme starého osamelého muža, ktorému sa každý večer sníva ten istý sen: jeho milovaná sa topí v ľadovej rieke a on ju nedokáže zachrániť. Poviedka je inšpirovaná tvorbou Edgara Alana Poea a atmosférou je desivá, snová a tragická, s krásnym hororovým záverom.

Väčšina poviedok bola napísaná ešte pred rokom 1900 alebo krátko po ňom, no Chambersov štýl písania je, prekvapivo, moderný, na rozdiel, napríklad, od Lovecrafta, ktorý dával prednosť monológom a archaickým výrazom. Vďaka tomu si poviedky naplno užijete a bez problémov sa ponoríte do gotickej atmosféry, ktorá z každého príbehu vyžaruje. Absolútne odporúčam fanúšikom hororu.