Vyhľadávanie
Bratislava, Perfekt 2011
Siedmy ročník súťaže pôvodnej poviedkovej tvorby pre deti a mládež sa predstavuje výberom najúspešnejších poviedok. Víťazom sa stala poviedka Petra Karpinského, ktorá dala názov celej zbierke. Titul vyšiel v kvalitnom prevedení, v pôsobivej grafickej úprave Juraja Martišku. Ilustrácie sú tradične výberom účastníkov Bienále ilustrácií Bratislava. V tejto knižke sa stretli výlučne slovenskí ilustrátori ocenení na Bienále, ale aj tí, ktorí vystavovali v roku 2011. Už z tohto hľadiska je knižka prínosná.
Projekt poviedkovej súťaže je u nás ojedinelý: najmä v posledných rokoch sa výrazne profiloval smerom k spoločenskej próze. To znamená, že výber poviedok je v istom zmysle zrkadlom názorov, postojov a problémov súčasných detí a mládeže. Jeho reprezentatívnosť smerom k mladému čitateľovi by mala byť zaručená aj tým, že porotu súťaže tvoria deti staršieho školského veku z vybraných škôl a knižníc z celého Slovenska. Vo výbere sa príznačne nachádzajú témy prvých lások, sociálne, vzťahové problémy, zápasy s dospievaním, s trémou, komplikované vzťahy v rozpadnutých rodinách, rasové problémy a životné ťažkosti, ktorým čelia deti z detských domovov. Vďaka škále tém kniha môže poslúžiť ako podnetný zdroj textov na školské i rodinné diskusie.
Z literárneho hľadiska antológia poviedok reprezentuje výber textov známych i začínajúcich autorov. V tomto ročníku je kvalita príspevkov akosi viac rozkolísaná než po iné roky. K najpôsobivejším textom patrí víťazná poviedka Petra Karpinského Adela, neopováž sa a poviedka Jany Bodnárovej V záhrade papierového draka. Rozprávania oboch autorov sú príťažlivé už tematickým zameraním. Peter Karpinský si síce zvolil tému pomerne frekventovanú za posledné ročníky súťaže a zobrazuje komplikované životné situácie detí z detských domovov, príbeh však situoval do zaujímavého prostredia. V detskom domove sa o deti starajú rehoľné sestričky. Adelka sa spolu so súrodencami dostala do domova z rozvrátenej rodiny, v ktorej mama bola alkoholička. Reaguje tak ako mnohé deti v podobných situáciách; hoci doma u mamy žila vo veľmi ťažkých podmienkach, odmieta sa prispôsobiť náhradnému domovu, cíti sa okradnutá o mamu, ukrivdená. Karpinský otvorene odkrýva psychické reakcie Adelky. Jej adaptačný proces vykresľuje aj prostredníctvom vzťahu hrdinky k dvom vychovávateľkám – rehoľným sestrám. Realisticky pritom zobrazuje dva diametrálne odlišné prístupy k výchove dieťaťa.
Poviedka Jany Bodnárovej V záhrade papierového draka tematizuje závažný problém: ochorenie babičky na Alzheimerovu chorobu. Hlavná hrdinka Sára, trinásťročné dievča, sa s postihnutím milovanej babičky nevyrovnáva ľahko. Pomáha jej pritom jej vzťah k babičke a rodičovské zázemie. Autorka presvedčivo stvárňuje Sárin psychický proces. Príznačne svojej autorskej poetike využíva pritom nielen silu príbehu, no pôsobivo pracuje s výrazovými prostriedkami – napríklad so symbolikou reči psychicky narušenej babičky. Príbehu to dodáva nehu, mäkkosť a poukazuje to na harmóniu, ktorú človek môže aj v komplikovaných situáciách prežívať, ak je zameraný na hlboké vzťahy...
Tieto príbehy si už pre svoju aktuálnosť iste nájdu čitateľov. Je povzbudzujúce vidieť, že vďaka vytrvalosti a kontinuite sa v rámci súťaže vytvorila platforma, ktorá podnecuje rozvoj tvorby pre deti a mládež.
