Recenzia
Ivana Hostová
28.08.2013

Podstata rieky - Miroslav Brück

Verše číre ako voda
Básnickú tvorbu Miroslava Brücka charakterizuje stabilná publikačná prítomnosť v slovenskom kultúrnom priestore (jeho zbierky od debutu z roku 1989 takmer bezvýnimočne vychádzajú v štvorročných intervaloch), odstup od módnych poetických trendov (či už to boli tzv. barbari, básnici a poetky text generation alebo spirituálne ladená poézia) a nijak výrazne sa nemeniaca predstava poézie, pokojne vystupujúcej z ticha. Ak v nej možno badať nejaký pozvoľný vývin, najmä vo vzťahu k jeho najnovšej – v poradí siedmej – zbierke Podstata rieky, je to vyčírenie výpovede, stupňujúci sa minimalizmus výrazu a zužovanie okruhu motívov. V ostatných rokoch sa v našej poézii značne spopularizoval žáner haiku, no len máloktoré slovenské haiku z hľadiska významu a atmosféry, ktorú jeho prototyp má sprostredkúvať, zanecháva taký pocit esenciálnosti a vnútorného napätia pod čistým povrchom ľahkej impresie, ako väčšina kratších či rozsiahlejších Brückových básní: „V augustových žilkách listov / sa už hromadí / mrazivá novembrová krv.“ S čistotou, skromnosťou básnického výrazu vzácne rezonuje a interpretáciu tak značne ovplyvňuje knižná úprava zbierky (pre Modrého Petra typická): font a jeho veľkosť, dlhšia pauza docielená dvoma stranami ilustrácií (Lívia Kožušková), ako i rozloženie básní na strane a útly rozsah. Vyčírenie výrazu sa okrem iného prejavuje aj v  zmenšenom množstve senzuálnych vnemov, ktoré sa už v básni nezmiešavajú a nekumulujú, ale dostávajú priestor vyniknúť, doznieť, získať presah, napojiť sa na reflexívnu zložku textu. Báseň je zároveň vyvážená, neskĺzava do explicitnosti či špekulatívnosti i napriek často gnómicky vyjadreným pointám: „Starena páliaca lístie / zaniká vo svojom poslednom obraze / (jej rozviate vlasy ju presahujú / ako mávajúca šatka) / […] / ani jedna strana brehu však / neznamená úľavu / a už vôbec nie vyslobodenie.“ Aj pri najnovšej zbierke o Brückovi platí už viackrát konštatované, že (ako viacero iných básnických solitérov) vytvára stíšené, no esteticky nosné (a preto prijateľné a hodnotné) pozadie dobovému básnickému virvaru.