Vyhľadávanie
Po(d)svietenie si do susednej kuchyne
Podsvätie. Hung(a)ry kitchen
Bratislava, Drewo a srd 2004
Preklad Eva Andrejčáková, Renata Deáková, Gabriela Magová, Jitka Rožnová
Antológia súčasnej maďarskej krátkej prózy Podsvätie alebo Hung(a)ry kitchen prezentuje viacerých autorov, ktorí netvoria generačnú skupinu ani celistvý blok z poetologického hľadiska. Výber krátkych próz chce byť prierezom najaktuálnejšej tvorby našich južných susedov a zároveň poukázať na jej tematickú i formálnu pestrosť.
Vybraté texty sú na prvý pohľad odlišné od noviel a poviedok predošlých literárnohistorických období, preto aj napriek veľkej rôznorodosti autorov a ich textov možno ponúkaný výber vnímať ako ukážku naratívnych premien prózy smerujúcich k postmodernému spôsobu písania, kde v nejednom prípade je tematizovanie vlastného písania ponímané ako snaha literárne vychovávať svojich čitateľov.
V Podsvätí možno vydeliť dve základné skupiny textov: tie, čo oživujú princípy príbehovosti, a tie, čo kladú dôraz skôr na formálny experiment a hru s jazykom. Príkladom druhej skupiny môže byť László Garaczi využívajúci formu rozprávky, ktorej parodický efekt vzniká absenciou rozprávkovej témy, pretože jeho „rozprávky" sú určené snáď každému, len nie deťom: „Milé deti, kde bolo, tam bolo, bola raz jedna smrť"(s.125). Inak sa využíva alúzia na známu hru Romeo a Júlia, kde k posunu dochádza vďaka aktualizovaniu súčasných motívov: dva spriatelené rody si vymieňajú vzory na pletenie, recepty, burzové správy, lego a kindervajcia.
Príkladným autorom príbehovej skupiny je László Darvasi, ktorý napriek oživovaniu príbehových princípov nepopiera spoluexistenciu s postmodernými postupmi. Možno aj vďaka nim dokáže udržať čitateľa v napätí a v závere ho šokovať prekvapivou pointou, a to bez obetovania originality či lacnej snahy zapáčiť sa. Z tohto dôvodu sa aj znovuobjavenie príbehu (nielen u Darvasiho) nesie v znamení využívania rôznorodých postupov: od tézovitého využívania lingvistických či filozofických pojmov cez ich vplietanie do príbehu až k tematizácii písania spojeného s odkrývaním vlastných postupov. Inovácia sa týka i tém, medzi ktorými dominuje hľadanie seba samého, vlastnej identity v dnešnom „usmrtenom" svete sprevádzanej vstupom autorského subjektu do textu, či odkrývaním nespoľahlivého rozprávačstva.
Preto obe skupiny, ktorých vydeľovanie je azda trochu násilné, sa vyznačujú hravosťou, búrením sa voči kompozičným či jazykovým klišé, protiideologickým postojom, ale i stieraním žánrových i druhových hraníc. Tak sa vlastne všetky texty stretajú v úspešnej či menej úspešnej snahe začleniť sa do svetového kontextu.
Miriam Némethová
