Recenzia
Peter Mráz
29.06.2011

Poetika epigramov Konštantína Halapiho - Miloslav Konečný - Presvedčivá monografia

Presvedčivá monografia

Literárnohistorická monografia Poetika epigramov Konštantína Halapiho sa zaoberá analýzou po latinsky napísaných básní epigramatického charakteru, ktoré boli publikované v zbierke Konštantína Halapiho Epigrammatum moralium, aenigmatum ac tumulorum libri VII (1745). Miloslav Konečný sa ňou pokúša o relatívne podrobný interpretačno-poetologický pohľad na odbornými čitateľmi takmer zabudnuté texty, ktoré vďaka svojej jazykovej kompetencii nedávno znovu „objavil“ aj pre nás, laikov: svoje preklady Halapiho básní uverejnil nielen v Slovenských pohľadoch č. 2/ 2008, ale o jeho vlastné preklady sa opiera aj nami recenzovaná monografia, ktorá, navyše, obsahuje aj textovú prílohu, súbor vyše dvoch desiatok textov Konštantína Halapiho preložených do slovenčiny. Konečného odborná kniha sa tým akoby mimovoľne stáva aj komentovanou antológiou, nielen vedeckým pojednaním, príspevkom k výskumu latinskej barokovej epigramatiky.Konečný svoju prácu rozdelil na viacero kapitol: prvá je literárnohistorickou re-konštrukciou Halapiho miesta v dejinách slovenskej barokovej literatúry, druhá sa pokúša o žánrové charakterizovanie jednotlivých častí jeho zbierky, tretia identifikuje intertextuálne súvislosti medzi Halapiho poéziou a poéziou jeho predchodcov, štvrtá sa zaoberá básnikovými umeleckými formuláciami poetiky epigramu, piata sa zameriava na interpretáciu vzťahu medzi rozsahom a významom Halapiho epigramov, šiesta analyzuje ich tematickú štruktúru, siedma predstavuje syntetizujúci výklad princípov poetiky Halapiho epigramov.Opätovne sa nám po prečítaní monografie Poetika epigramov Konštantína Halapiho potvrdilo, že korektná literárnohistorická práca musí vychádzať z poznania prameňov. Miloslav Konečný svojím precíznym ponorom do textov Halapiho zbierky spochybnil viaceré konvenčne tradované tvrdenia o žánrovom charaktere jej textov, uchopil ich s nadhľadom komparatistu, znalca nielen antickej latinskej, ale aj súdobej slovenskej neolatinskej literatúry. Viaceré Konečného zistenia sú odborne podnetné, ale všeobecnejšie tvrdenie, napr. že barok má vo formách epigramatických a príležitostných textov preukázateľný vplyv na formovanie epigramatických textov J. I. Bajzu a J. Kollára, sa podľa nás musí verifikovať opätovným výskumom vzťahu medzi ich textami a textami predchodcov (tým aj Halapiho).Kniha Poetika epigramov Konštantína Halapiho je presvedčivosťou svojich zistení inšpiratívnou pre odborných aj laických čitateľov.