Vyhľadávanie
Eva Potočná
Slovensko – Pohľadnice s charizmou času
Poprad, Region Poprad 2007
Odkaz súčasným architektom, ale aj otcom a mamám slovenských miest: Nebetónujte Slovensko; robte ho také, aby raz aj svedectvá-pohľadnice o našich časoch, nech by sa prezentovali v akejkoľvek podobe, mali charizmu, pre ktorú by sa žiadalo vydávať o nich knihy. Touto myšlienkou a poéziou Jána Smreka pokrstila na pohľad krásnu a na čítanie zaujímavú knihu z vydavateľstva Region Poprad začiatkom júla v bratislavskej letnej čitárni Červený rak herečka Mária Kráľovičová. A pri prípitku odznela aj nádej, že pohľady na pôvabný vzhľad slovenských miest v minulosti, ktorými je kniha zaplnená, možno inšpirujú súčasných architektov, aby si vážili históriu.
Z uvádzajúcich údajov knihy, ktorá bude nepochybne zaujímavá nielen pre obyvateľov 62 miest, ktorých historické pohľadnice v nej možno nájsť, ale aj pre tých, ktorí v nich nikdy neboli, sa možno dozvedieť:
Okrem autorky a prezieravého zámeru vydavateľstva a jeho archívu má na jej vzniku zásluhu aj deväť súkromných zberateľov, päťdesiatjeden múzeí, ale aj Slovenská národná knižnica v Martine, štátny archív v Levoči, jeden regionálny historik, traja spoluautori, redaktor, odborný korektor i prekladateľ, pretože kniha je dvojjazyčná – slovensko-anglická. Slovenský text je pritom do angličtiny preložený kompletne, zahraničným čitateľom ho teda nepribližuje len stručný sumár. To je popri zaujímavých pohľadoch na históriu slovenských miest ďalší silný dôvod, aby kniha aj v zahraničí reprezentovala Slovensko ako krajinu s veľmi bohatou históriou. Aj napriek tomu, že my sami si vlastnú históriu nielen veľmi nevážime, ale neraz dokonca ani nepriznávame, že nejakú máme. A s jej znalosťami v masovom meradle sa, žiaľ, nemôžeme pýšiť vôbec.
Reprezentatívna, vyše poldruha kila vážiaca publikácia s elegantnou úpravou výtvarne prispôsobenou kontextu období, v ktorých vznikali pohľadnice prenášajúce čitateľa do neraz už neexistujúcich reálií, by to mohla aspoň čiastočne napraviť. Okrem zaujímavých pohľadov na slovenské mestá a faktov, ktoré sa ich týkajú, totiž prezentuje a reprezentuje aj čosi navyše. Konkrétne a predovšetkým mimoriadne až vrúcne zaujatie novinárky Evy Potočnej pre históriu. Sama o tom v úvode knihy píše: „Každý z nás by mal poznať dejiny svojho národa, svojej krajiny, miesta, kde sa narodil, aby vedel, kým je a kam sa má zaradiť. Mal by poznať históriu svojho mesta aj kraja, v ktorom žije. Z dejín by sme sa mali poučiť, aby sme neopakovali chyby našich predkov a aby sme stavali na tom, čo história preverila ako dobré. Pretože všetko sa deje podľa určitých zákonitostí.“
Žiada sa dodať, že tak akosi sa „diala“ aj história Pohľadníc s charizmou času. Pretože je smutno zákonité, že vlastné dejiny si zvyčajne akosi nevieme (alebo nechceme, lebo sa nám zdajú nehodné nášho záujmu) nielen objaviť, ale ani vážiť my sami. A neraz ich ako takmer všetko, čo je naše a našské, omilosťujeme až potom, keď nám ich objaví niekto spoza hraníc. V tomto prípade to (našťastie aj vďaka slovenským spoluautorom niektorých kapitol opisov miest Monike Vrzguľovej, Júliusovi Cmorejovi a Jánovi Chovancovi) je autorka textu knihy Eva Potočná, pochádzajúca z Česka a vydavateľ Bronisław Ondraszek, pochádzajúci z Poľska. Jeho vydavateľstvo Region Poprad sa pritom vydávaniu podobných publikácií-svedectiev venuje systematicky; za jednu z nich – Bratislava: Svedectvo historických pohľadníc získalo výročnú cenu revue pre kultúrne dedičstvo Pamiatky a múzeá za rok 2004.
Keď najnovšiu knihu, po ktorej možno mnohí siahneme „len“ ako po vhodnom darčeku pre zahraničné návštevy alebo pre rodákov a kamarátov v cudzine, nielen prelistujeme, ale aj prečítame a prepáčime jej pár jazykových chybičiek, prihodí sa nám možno to isté, čo autorke. Teda, že o miesta, z ktorých pochádzame a na ktorých žijeme, sa možno začneme zaujímať aj inak, ako len zisťovaním toho, kde nájdeme aký super- či hypermarket. A bude to stáť za to. Pretože je pravda, čo nám autorka v knihe odkazuje: „História miest, ktoré predstavuje na starých pohľadniciach je úžasná. Bohatá na udalosti, prvenstvá, unikáty, často opradená zaujímavými povesťami. So zaujatím som študovala pramene, podklady, články. Niekedy sa čítali ako strhujúci román.“ Je príjemné môcť na margo jej knihy povedať to isté.
Marta Moravčíková
