Pohľady na východ. Postoje k Rusku v slovenskej politike 1934–1944

Dagmar Čierna-Lantayová

Pohľady na východ. Postoje k Rusku v slovenskej politike 1934–1944

Bratislava, VEDA 2002

Dagmar Čierna-Lantayová sa venuje ako vedecká pracovníčka Historického ústavu SAV predovšetkým dejinám strednej a juhovýchodnej Európy 20. storočia. Jej monografia Pohľady na východ je zameraná na československo-ruské vzťahy v medzivojnovom i vojnovom období. Chronologicky je rozčlenená do troch častí, medzníkmi sú udalosti prinášajúce určitú zmenu v postoji česko-slovenskej, respektíve slovenskej politiky k Rusku. Prvá etapa sa začína rokom 1934, keď sa štáty Dohody i Malej dohody zo strachu pred nacizmom usilovali o priateľské diplomatické styky so Sovietskym zväzom. Druhým medzníkom bolo uzavretie paktu o neútočení medzi Sovietskym zväzom a Nemeckou ríšou v auguste 1939. Táto etapa sa skončila jeho porušením zo strany Nemecka roku 1941. Tretiu časť otvára jún 1941, keď Nemecko vojensky napadlo Sovietsky zväz, a úplne sa zmenil aj prístup slovenských politických činiteľov k Rusku. V lete prerušili všetky oficiálne styky medzi našimi krajinami. Podľa slovenskej provládnej tlače malo napadnutie očistiť Rusko od boľševizmu. Iný názor zastávala exilová československá vláda, ktorá so Sovietskym zväzom uzavrela v decembri 1943 spojeneckú zmluvu.

Faktografia knižky sa opiera predovšetkým o články z dobovej tlače reflektujúce aktuálne dianie na politickej scéne. Autorka nezabúda na snahu periodík ovplyvňovať verejnú mienku, preto informácie z rôznych prameňov starostlivo triedi, usporadúva, porovnáva a snaží sa poskytnúť čitateľovi čo najobjektívnejší pohľad na zložité formovanie slovenských vzťahov k Rusku. Dôležitým podkladom sú aj vzájomné zmluvy, dohody i na dlhý čas v archívoch odložené správy diplomatov a úradníkov. Tieto dokumenty sú vždy zaradené do širšieho kontextu – historického i teritoriálneho. Sympatie k Rusku pretrvali v širšom povedomí Slovákov aj napriek jeho výraznej premene roku 1917. Okrem ľavicových prívržencov si takmer nikto nestotožňoval komunistický Sovietsky zväz so starým slovanským Ruskom. Tradície slovanskej vzájomnosti zjednodušili nadviazanie kontaktov aj s jeho nástupníckou veľmocou, ale napriek tomu bolo desaťročie pred skončením druhej svetovej vojny zložitým procesom prehodnocovania, tendenčného skresľovania, fanatického odmietania či bezbrehého ospravedlňovania a zbožňovania všetkého ruského alebo sovietskeho.

V knihe Pohľady na východ nechýba podrobný zoznam použitej literatúry a iných zdrojov a menný register, ktoré umožnia zainteresovaným ďalšie hlbšie štúdium tejto problematiky.

–ag–