Recenzia
Lenka Szentesiová
20.07.2011

Pokorenie - Philip Roth - Rozkoše priemerných

Rozkoše priemerných

Vydavateľstvo Slovart 2010.
Preklad Ján Vilikovský

Philip Roth je celkom určite jedným z najplodnejších autorov americkej súčasnosti. Obdivuhodná frekvencia jeho písania privádza kritikov ku kacírskym zamysleniam o klesajúcej hodnote jeho tvorby, priamo úmernej neúprosným podmienkam ziskovosti knižného trhu. Navzdory občasným negatívnym prognózam akademikov však Rothovi treba priznať vytrvalú snahu o kontroverziu, demýtizáciu priemernosti, ktorá možno za tie roky stratila punc myšlienkového novátorstva, zostala jej však razancia a naliehavosť.Aj vo svojej novej knihe stojí autor sám proti obyčajnému životu, ktorý sa s okamžitou platnosťou rozpadol, zmenil na bolestivú spomienku, ku ktorej sa hlavný hrdina nechce a nemôže vrátiť. Uznávaný divadelný herec Simon Axler sa na počiatku novely Pokorenie zmieta uprostred krízy strieborného veku, neúspešne bojujúc s pocitom profesionálneho kolapsu a nemohúcnosti. Nahromadenie nepriaznivých životných okolností ho privádza do psychiatrickej liečebne, kde sa snaží uniknúť z bludného kruhu trudnomyseľnosti, čo sa mu prekvapujúco podarí. Problematická životná situácia je len jednou z dlhého radu kríz, ktorými Roth necháva svojho hrdinu prejsť, nemilosrdná otvorenosť, s akou vykresľuje tento „prológ skrachovanca“, však dáva tušiť, že život mu v tomto prípade slúži ako odrazový mostík k problémom. Demotivovaný hrdina na pokraji síl, navyše vo veku, o ktorom sa zvyčajne taktne mlčí, by mohol byť grotesknou karikatúrou samého seba, Roth mu však ponecháva istú dôstojnosť a definitívny koniec jednej etapy sa pre neho stáva východiskom hľadania novej identity. Tá sa síce rodí z rezignácie a otupenosti, ktorá je však čoskoro nahradená dráždivou erotickou víziou, prežívaním opojnej živočíšnej vášne, ktorú si Simon naivne stotožňuje s ozajstným citom. Náhodné stretnutie s tajomnou Pegeen sa čoskoro zmení na intenzívny kurz sexuálnej iniciácie, nebezpečne živočíšnu hru, kde sú úlohy vopred jasne dané. Pegeen sa pre autora stáva symbolom novonadobudnutej slasti, jej neutíchajúca intenzita zahmlieva hlavnému hrdinovi úsudok a dáva na chvíľu zabudnúť na životné prehry. Nerovný vzťah dvoch stratených osobností Roth zbavuje romantizujúceho pátosu a aby podčiarkol jeho absurdnosť, šokujúco podrobne opisuje sexuálne praktiky voľnomyšlienkárskej hrdinky, ktorá sa v honbe za rozkošou dopredu vzdáva (okrem iného) aj jednoznačnej sexuálnej orientácie. Čitateľ nemusí byť nevyhnutne útlocitný puritán, aby po prvých kapitolách pochopil, že snaha o (občas vykonštruovanú) provokáciu s pridanou hodnotou sa odohráva hlavne v [Pegeeninom] sexuálnom exhibovaní, ktoré Roth verbalizuje a vizualizuje na hranici soft porna. (Čo výrazne napomáha aj šťavnatý preklad Jána Vilikovského). Prítomnosť dominantnej živelnej sexuality má však na starnúceho hrdinu postupom času zhubný vplyv a smutne obnažuje jeho potrebu ozajstného a nekomplikovaného citu. Dá sa však prázdnota vyplniť slasťou? A ak áno, na ako dlho?Rothova novela Pokorenie opisuje vzťah, ktorý okrem šokujúcej dychtivosti predostiera aj množstvo obyčajných, a napriek tomu neodbytných otázok. Odpovede na ne sú však dosť rozpačité.