Pokušenie – Peter Holka

Ikar 2013

Keď som bola druháčka na VŠMU, musela som navštíviť psychologičku PhDr. Alicu V., pretože som sa zamotala do vlastného príbehu lásky a nevedela som nájsť cestu von. Ani náhodou ma náhle neosvietilo, akoby som sa konečne pre­budila a spoznala, čo mám a musím urobiť, nezaži­la som silné, povznášajúce a oslobodzujúce satori ako hlavný hrdina románu Pokušenie, šesťdesiatročný Peter. On už od svojich piatich rokov navštevoval pri komplikovaných problémoch rozprávkovo-magického Dalibora Tarabusa vo Valašských Kloboukoch. Prvý raz bol u neho ako päťročný kvôli nočnému pomočovaniu sa s mamou, druhýkrát ho navštívil s tým, že by chcel zastaviť čas, respektíve omladnúť. „Pani doktorka, ale ten môj prípad je priveľmi komplikovaný,“ prehovorila som. Keď som jej všetko rozpovedala, PhDr. Alica V. skonštatovala, že na tom nevidí nič komplikované. Neviem, aký typ terapie použila, ale po troch sedeniach som už aj ja mala svoje oslobodzujúce satori.

Hlavný hrdina a zároveň rozprávač Peter sa v druhej časti románu IMPOTENTIA COEUNDI dostáva medzi dve ženy – manželku a milenku. Situácia v reálnom živote azda bežná, pre klinických psychológov štandardná, pre ostrieľaného prozaika Holku nosná téma, ktorú spracoval (ako inak) svojským spôsobom: „Zaľúbil som sa bezhlavo, bláznivo, vášnivo a beznádejne ako šestnásťročný gymnazista, akoby to bolo prvý raz, hoci to bolo úplne naopak.“

Peter Holka dokáže vyčarovať krásnu vetu, ktorú si podčiarkneme a napíšeme ako status na FB. Samozrejme, patrilo by sa uviesť zdroj. „Radšej to zažiť a potom trpieť, ako banovať, že som sa neodhodlal na čin.“ Alebo čosi z prvej časti románu ENURESIS NOCTURNA, kde má Peter päť rokov: „Ženy sú krásne, príťažlivé, elektrizujúce, od útleho detstva túžim spočívať v ich náručí, v ich prítomnosti, odjakživa sa mi vpletajú ešte aj do snov. Ako je možné, že taká dokonalosť vznikla z hlúpej kosti, z Adamovho rebra?“

Nuž, čo dodať? Majster Holka je skúsený prozaik, muž a znalec žien. Vie, ako na to. Vie, ako napísať dobrý román, aby zarezonoval aj u čitateľov ľahších žánrov i tých náročnejších. Pokušenie má viac než jednu vrstvu, má pevnú štruktúru, dôkladné zvládnutie spisovateľských remeselných zručností je samozrejmé. A práve na tom Holka buduje celé dielo a suverénne pridáva tiež dôležité ozdôbky, detaily. Literárna postava Zuzanka (pekná, mladá, dobrá) si lakuje nechty na červeno alebo na ružovo, „lebo bez nalakovaných nechtov sa cíti ako nahá“. Čitateľ by si mal v knihe nájsť aspoň jednu postavu, s ktorou sa najviac stotožňuje. Dala som si do poriadku nechty. Nalakovala som si ich na fialovo, aby som nebola nahá. Veď to. Zuzanka je v Holkovom románe postavou najideálnejšou (pre čitateľa ženského pohlavia). Úžasná by bola aj postava krásnej Petrovej mamy, no tá v priebehu románu zostarne: „Svinský čas a jeho zhubný vplyv na všetko živé a krásne. Ako ho prekabátiť?“ V postave dvadsaťtriročnej Zuzanky sa však čas zastaví. Tak preto!