Vyhľadávanie
Severská jemnosť v drsnosti
Polárna žiara, Északi fény 2, Výber z poézie a prózy severu
Univerzita Komenského v Bratislave 2005
Preložili poslucháči FiF UK
Kto si chce urobiť rýchly prehľad o súčasných švédskych, nórskych a fínskych autoroch a súčasných mladých slovenských prekladateľoch, nech sa začíta do novej knihy Polárna žiara. Kniha je výberom a prekladovým cvičiskom poslucháčov nórčiny, švédčiny a fínčiny.
Ťažko je nezasvätenému hodnotiť široký výber autorov, ktorý mladí prekladatelia a ich pedagogickí vedúci vyselektovali. Je z neho však cítiť aktuálnosť. Autori ešte „páchnu“ novotou, hoci niektorí (a ich diela s nimi) už majú na chrbte zopár krížikov. Mnohé úryvky, ako to správne v úvode postrehli aj študenti, spája téma identity (napríklad u švédskej autorky Bodily Malmsten, gréckeho Švéda Theodora Kallifatidesa, Švédky juhokórejského pôvodu Astrid Trotzig, Sámky Kristi Paltto, Nóra Larsa Saabye Christensena...). Moderná a stále otrepávaná problematika je vo svojej podstate stará ako ľudský rod. No napriek tomu mám pocit, akoby ju toto severské literárne (a tiež napríklad filmové) spoločenstvo spracovávalo po svojom. Tak v predkladanej antológii textov sa stáva, že hoci čítame text päťdesiatnika a po ňom dvadsiatničky, cítime aj napriek odstupu zrodu autora i diela kontinuitu. Spája ich aj akési dokumentaristické popisovanie, jednoduchosť ba až strohosť výpovede, ktorá je často stavaná ako banálne uvažovanie subjektu (napríklad u švédskej autorky Inger Edelfeldt a tiež u švédskych spisovateľov Jonasa Gardella, Ulfa Lundella). A nielen to. Zvláštnu severskú jemnosť v drsnosti nájdete aj u takých pisateľov ako je Theodor Kallifatides – Grék píšuci po švédsky.
Tomuto autorovi študenti venovali najväčšiu časť svojej antológie a ponúkajú nám niekoľko úryvkov z jeho bohatej spisovateľskej tvorby. Tá je často konfrontovaná práve so zážitkami prisťahovalca, ktorý nielen opisuje, ale prežíva a najmä o svojich prežitkoch rozmýšľa. Tak sa dostávajú mnohé jeho diela do filozofickej roviny.
Kvalite prekladu sa v tejto zbierke dá vytknúť máločo. Skôr je diskutabilný výber jednotlivých próz a expresné striedanie autorov. Čitateľ tak nemá možnosť preniknúť dostatočne ani do jedného z nich. Prekladatelia, bohužiaľ, neupresňujú, či prekladajú poviedku integrálne alebo len fragmentárne. Často nám podsúvajú úryvky z románového diela, ktoré tak stráca svoju celistvosť a niekedy, na škodu, aj výpovednú schopnosť. A ešte jeden malý paradox – zvládnutiu prekladu by mal predchádzať aj dobre zvládnutý úvod, medailónik o spisovateľovi. Tie nie sú na rovnakej informačnej úrovni, ale sú často aj štylisticky nevybrúsené.
Fakt, že študentské preklady dostali knižnú podobu, vítam s nadšením. Je odmenou a satisfakciou pre mladých prekladateľov za snahu, dobrým odrazovým mostíkom pre ich ďalšie aktivity, upozornením a podnetom pre vydavateľov a zaujímavou, prehľadnou a podnetnou umeleckou informáciou pre čitateľov.
Eva Ťapajnová
