Recenzia
Andrea Haburová
27.07.2011

Poľovníkove zápisky - Ivan Sergejevič Turgenev

Európa, Bratislava 2010.
Preklad Ján Ferenčík

Jeden z najvýznamnejších ruských realistov priniesol zbierkou krátkych próz Poľovníkove zápisky (v ruskom origináli Zapiski ochotnika) neobvyklý pohľad na situáciu vo vtedajšom Rusku a zároveň predostrel ďalšiu kapitolu vo vývine ruskej a svetovej literatúry s dedinskou tematikou. V pätnástich príbehoch Turgenev majstrovsky vykresľuje nevoľnícky osud prostých sedliakov na ruskom vidieku, v ktorých vidí dôstojných reprezentantov národa s pravými hodnotami. Poľovnícke zážitky a príbehy „okorenil“ jemnou dávkou humoru. Autor vystupuje ako vynikajúci znalec lesa či poľovníctva, jeho rozsiahle opisy stromov, rastlín, vtákov, divej zveri nie sú klišéovité. Naopak, z textu vyžaruje príjemná emócia, nálada a zároveň autentickosť prežívanej situácie. Unikátnosť diela spočíva aj v detailne vykreslených charakteristikách postáv, ktoré sú zasadené do lona ruskej prírody a vytvárajú s ním neodlúčiteľný celok. Koexistencia človeka a prírody je badateľná napríklad v poviedke Jermolaj a mlynárka pri opise Jermolaja: „Zato sa však nikto nemohol rovnať Jermolajovi v umení chytať ryby na jar, za vysokej vody, vyťahovať rukami raky, vyňuchávať zver, vábiť prepelice, vyberať jastraby...“ V žiadnej z Turgenevových kníh nemožno nájsť dokonalejšie opisy prírody a odhaľovanie hĺbky ruskej ľudskej duše v celej jej pestrosti ako v tomto cykle, preto je každý jeho príbeh neopakovateľný. Poľovníkove zápisky sú neoddeliteľnou súčasťou nielen ruskej, ale aj svetovej literatúry.

Poľovníkove zápisky v preklade Jána Ferenčíka vyšli v roku 2010 ako 20. zväzok edície Premena vo vydavateľstve Európa, no pôvodne bol preklad publikovaný roku 1977 už ako štvrtý preklad tohto diela do slovenčiny, roku 1953 ich preložila aj Zora Jesenská.