Recenzia
Martina Jánošíková
09.04.2013

Poltvin – Marián Grupač

Matica slovenská 2012

Marián Grupač je etablovaný spisovateľ, predstaviteľ mladšej strednej generácie, má za sebou množstvo básnických i prozaických počinov a niektoré boli aj preložené. S podtitulom 9 farieb klamstva vyšla vo vydavateľstve Matica slovenská zbierka poviedok s  tajomným názvom Poltvin. Tvoria ju dva celky: Samovraždy motýľovAko ťa zabiť.

V prvej časti Samovraždy motýľov nás Grupač sprevádza svojimi fantáziami a rozprávkovými predstavami o bytosti zvanej Poltvin. Poltvin môže byť muž, môže to byť žena, môže to byť autor… Poltvin ale môže byť jednoducho stelesnený zmysel niektorých vecí. Ako vníma, čo robí, aké má predstavy, čo má a čo nemá rád, nám autor objasňuje v priebehu prvej časti cez pätnásť krátkych charakteristík. Aby sme to ale nemali také jednoduché, každý reálny fakt následne vyvracia alebo čitateľa zneistí neustálymi otázkami… Fiktívny až fantazijný status knihy podčiarkujú aj ilustrácie Milana Prekopa.

V strede knihy sa nachádza osem poviedok a všetky súvisia, či už priamo, alebo nepriamo s postavou Poltvina. Každá z nich sa zaoberá nie práve tradičnými a zvyčajnými zážitkami a skúsenosťami. Spleť vzťahov, rozchody, nezvyčajné stretnutia v kaviarni alebo havária. Aj to sú témy, v ktorých je Poltvin neustále prítomný. Grupač v poviedkach vyzdvihuje silu maličkostí, dokazuje svoju schopnosť vnímať svet básnickým okom, čo nepochybne vidno na jeho vyjadrovaní pomocou spleti metafor. Na zvláštnosť a zložitosť životných peripetií poukazuje cez svoj nekonvenčný pohľad. Kniha rozhodne nepatrí medzi tie, ktoré sa pridŕžajú klasických príbehov a postupov. Poviedky sa vyznačujú autorovou predstavivosťou, no pritom sa pridŕžajú aj reálneho diania. Všetky opisy Poltvina sú napísané buď v budúcom, prítomnom, no aj v minulom čase. Akoby tu mal byť, je a bude. V konečnom dôsledku nie je podstatné to, čo sme sa konkrétne dozvedeli, pretože sú to všetko len potencionality, možnosti toho, čo by mohlo byť. To znamená, že Poltvin cez čítanie prechádza do nás a my nevieme, či sa tak nestáva kúskom z nás samých…